ii svojho predchodcu Bolešov – Mnohým, možno i z radov nepoľovníckej verejnosti je známe, že k 31. decembru 2002 končili poľovným združeniam nájomné zmluvy pre výkon práva poľovníctva. Znovu bolo potrebné s vlastníkmi poľovných pozemkov obnoviť zmluvy na ďalších desať rokov, aby vyhovovali zákonným normám a revíry boli naďalej kvalifikovane obhospodarované. O tom, ako si v tomto smere počínali bolešovskí poľovníci, sme sa pozhovárali s teraz už bývalým hospodárom PZ Stráne Ferdinandom Žaludkom.
Členskou schôdzou z 2. marca sme definitívne ukončili svoje pôsobenie ako poľovné združenie Stráne v revíri s rozlohou 2661 hektárov. Celá bývalá členská základňa bude odteraz v réžii Poľnohospodárskeho družstva Bolešov.“
Na prvý pohľad ide o neobvyklé riešenie, a preto nás aj zaujímalo, čo bolo dôvodom. „Umožňuje to naša legislatíva, takže ju musíme rešpektovať. Nebudem zachádzať do podrobností, no v skratke k tomu došlo tak, že štatutárnym zástupcom PD Bolešov sa podarilo získať zmluvný vzťah s SPF v takom rozsahu, že nimi prenajatá plocha predstavovala nadpolovičnú výmeru uznaného poľovného revíru Stráne, a to postačovalo pre postúpenie výkonu poľovného práva na ďalších desať rokov. Hoci sme na prenájme intenzívne pracovali, podarilo sa nám zmluvne „pokryť“ 738 hektárov so siedmimi vlastníckymi subjektami (Štátne lesy, urbariáty). Jazýčkom na váhach bol so 650 hektármi Slovenský pozemkový fond (SPF), a práve ten spomínanú výmeru zmluvne poskytol práve družstvu. V kontakte so SPF sme boli aj my, bohužiaľ, nevyšlo nám to,“ vysvetľuje bývalý hospodár.
V hre ostali dvaja partneri, čo v podstate znamenalo patovú situáciu. Nakoniec po výzve zástupcov Okresného úradu v Ilave došlo ku kompromisu – PZ Stráne v záujme pružného riešenia problému a ďalšieho plynulého pulzovania života v revíre sa vzdalo „svojich“ hektárov v prospech družstva, ktoré tak získalo novú desaťročnú nájomnú zmluvu. Čo to znamená pre poľovníkov z PZ Stráne pre ďalšie obdobie? Podľa vyjadrenie štatutárneho zástupcu PD Bolešov Jozefa Prekopa, bude poľovná činnosť prepojená na rámcovú činnosť PD pod osobitnou kapitolou, kde bude platiť interný poriadok a stanovy tak, aby mal každý člen možnosť plne sa angažovať. Samozrejme, že pre výsledky poľovného hospodárenia budú stanovené odlišnejšie kritériá, ako tomu bolo v podmienkach bývalého PZ. Na tom sa v súčasnosti pracuje. „Verím, že v novom zoskupení nájdeme spoločnú reč na báze vzájomného rešpektovania, a že revír bude naďalej v povedomí verejnosti ako jeden z najlepších v bielokarpatskom revíre. Poľovníci za výsledky uplynulého desaťročia nemusia hanbiť, hoci rezervy ešte ostali. Mierne sa zväčšili stavy raticovej zveri takmer u každého druhu, zlepšila sa úžitková i trofejová úroveň. V tieni ostali výsledky v chove drobnej srstnatej a pernatej zveri úžitkovej zveri. Jej stavy sa nepodarilo zvýšiť, či už v prípade zajačej, jarabičej i bažantej zveri, kde nepomohlo ani zazverovanie v dvoch prípadoch koncom 90.-tych rokov. To je však všeobecný problém v slovenskom poľovníctve,“ dodáva F. Žaludek.
J. Šprocha
