Považská Bystrica - Ústav hydrológie SAV v tomto roku oslávi polstoročie od svojho vzniku. Na Slovensku sú vytvorené tri detašované pracoviská. Jedno z nich je v Považskej Bystrici - Kunovci ako Prírodné hydrologické laboratórium (PHL). Patrí k najstarším pracoviskám, bolo vybudované už koncom päťdesiatych rokov, s cieľom skúmania procesu fyzikálnych zákonitostí odtoku v prírodných podmienkach. K tomuto účelu bolo vzhľadom na polohu, výškové pomery a rôznorodosť vegetačného pokryvu vybrané povodie potoka Mošteník.
O činnosti Prírodného hydrologického laboratória sme sa porozprávali s RNDr. Alojzom Koníčkom, vedúcim pracoviska.
Naša prevádzka je založená na dvoch základných činnostiach, a to meraní a registrácií základných klimatologických prvkov, spracovaní a archivácie údajov, ako aj experimentoch vykonávaných priamo v lokalitách povodí. Klasické meranie klimatologických prvkov je postupne nahrádzané automatickými meteorologickými stanicami, čo umožňuje prijímať údaje v požadovaných intervaloch, s možnosťou merania teploty a vlhkosti vzduchu, rosného bodu, tlaku vzduchu, atmosferických zrážok, smeru a rýchlosti vetra. Pre vybraný deň, týždeň, resp. i mesiac, je možné v tabuľkovej alebo grafickej forme získať údaje o ktoromkoľvek zaznamenávanom klimatologickom prvku.
Aké základné okruhy výskumných problémov riešite?
Uvediem aspoň niektoré. Ide o stanovenie hydrologickej bilancie poľnohospodárskeho a lesného povodia, meranie základných klimatologických prvkov; sledovanie dlhodobého trendu teploty vzduchu, zrážok a odtoku, monitoringu zložiek životného prostredia; aký je vplyv poľnohospodárskej činnosti v povodí na kvalitu vodných zdrojov a odnos znečisťujúcich látok povrchovým tokom v čase topenia snehu a prívalových zrážok.
Takže nie je problém zistiť teplotné a zrážkové extrémy za posledné roky, dlhodobé trendy teploty vzduchu a zrážok?
Priemerná dlhodobá ročná teplota vzduchu v lokalite Kunovec za obdobie rokov 1965 – 2001 je 8,1 oC. (max. v roku 1994: 9,8 oC, min. v roku 1980: 6,3 oC. Z mesiacov je najteplejší júl - s priemernou mesačnou teplotou vzduchu 17,8 oC, najchladnejším január -2,6 oC. Absolútne maximum sme zaznamenali 20. augusta 2000, kedy teplota vzduchu dosiahla 35,8 oC. Najnižšia teplota vzduchu bola nameraná 13. 1. 1987 (-28,5 oC).
V danej lokalite spadne priemerne za rok 739,6 mm zrážok (priemer za obdobie r. 1965 - 2001). Maximálny ročný úhrn zrážok – rok 1966: 980,5 mm, naopak najchudobnejší na zrážky bol rok 1992, kedy spadlo iba 546,2 mm zrážok. Zrážkovo najbohatší je jún, v ktorom spadne v priemere 98,0 mm zrážok. Naopak, priemerné dlhodobé zrážkové minimum pripadá na február (spadne v priemere iba 37,5 mm). Absolútne najchudobnejšie na zrážky boli napríklad december 1972 ( iba 2,0 mm), marec 2003 (3,4 mm).
Za roky 1965-2001 sa prejavuje dlhodobý lineárny trend nástupom teploty vzduchu približne o 1 oC (v priemere o 0,03 oC/rok) – spôsobený predovšetkým nadpriemerne teplými letami v posledných rokoch. Naopak, trend zrážok je klesajúci – ročne v priemere o viac ako 2 mm. Uvedené javy sú súčasťou a dôsledkom prebiehajúcich klimatických zmien.
PHL je aj školiacim pracoviskom...
Áno, je určené pre študentov Prírodovedeckej fakulty UK a Stavebnej fakulty TU. Údaje z archívu PHL slúžia ako dôležité vstupy k vypracovaniu diplomových prác študentov i ašpirantských prác doktorandov. Počas existencie pracoviska sa z výsledkov výskumu publikovalo viac ako 100 odborných článkov v časopisoch, resp. prezentovaných na domácich i zahraničných konferenciách.
Vaše experimentálne údaje sú začleňované do medzinárodných projektov. Čo je prioritou?
V súčasnosti sa podieľame na dvoch grantových projektoch. Cieľom jedného je simulácia extrémneho odtoku v čase prívalových zrážok v rôznych fyzicko-geografických podmienkach Slovenska. Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny, cieľom druhého projektu je ich vplyv na možný vývoj maximálneho odtoku pre vybrané významné vodohospodárske oblasti Slovenska. Výraznú potrebu riešenia tejto problematiky podčiarkuje tiež pripravovaná implementácia Rámcovej smernice Európskej únie o vode, najmä zdôraznením potreby hodnotiť a prognózovať stav vôd a dlhodobo plánovať využívanie vodných zdrojov.
Z hľadiska medzinárodnej spolupráce je dôležitá najmä naša účasť v medzinárodnom projekte ERB (European Reference Basins – Európske referenčné povodia), účastníkmi ktorého je napr. Technická univerzita Braunschweig, Institute of Hydrology, Wallingford VB a ďalších desať významných európskych vedeckých organizácií. V rámci tohto projektu je experimentálne povodie Rybárik zaradené do siete ERB od r. 1996. (tor)