vojom civilizácie a vznikom väčších miest. Záhrady najskôr vznikali pri súkromných domoch a pestovali sa v nich predovšetkým úžitkové a kultové rastliny, ale zároveň plnili okrasnú funkciu. Veľkosť záhrady už vtedy samozrejme, závisela od majetkových pomerov vlastníka. Zo starovekej literatúry sú známe visuté záhrady kráľovnej Semiramis. Boli to umelo navŕšené kopce, na ktorých boli vytvorené chodníky, vodotrysky a rozsiahle výsadby okrasných rastlín. Žiaľ, nie je známa žiadna maľba alebo kresba, z ktorej by sa dalo zistiť, ako v skutočnosti vyzerali.
Súčasná záhradná tvorba nie je jednotná. Prelínajú sa v nej prvky prevzaté z minulosti s modernými riešeniami, využívajúcimi najmodernejšie materiály a konštrukcie, čo závisí predovšetkým od osobného vkusu a možností vlastníka.
Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici - Orlovom a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pripravili výstavu o okrasných druhoch rastlín, histórii a súčasnosti záhradnej architektúry pod názvom Krása z ríše rastlín. Výstava je vhodná pre pestovateľov, záhradkárov, platonických milovníkov zelene a žiakov všetkých stupňov škôl ako doplnok v rámci vyučovacích hodín prírodopisu a biológie. Výstavu, ktorá trvá do 15. mája, videli doteraz už desiatky návštevníkov. Stála expozícia subtropických okrasných a úžitkových rastlín je aj v interiéri kaštieľa. „Prostredníctvom kvalitných fotografií doplnených výstižnými textami sa návštevníci môžu oboznámiť s jednotlivými skupinami okrasných rastlín. Predstavia sa im aj štyri slovenské arboréta a niekoľko historických parkov a záhrad. Naším doplnkom je malá výstavka šišiek 24 druhov ihličnanov,“ hovorí Ing. Martin Smatana, ktorý nás zároveň pozýva do parku, kde sa nachádza asi 120 druhov okrasných stromov a krov z Európy, východnej Ázie a Severnej Ameriky. Niektoré už kvitnú, ako napríklad drobnými bielymi kvietkami obsypaná kalina voňavá z Číny. Iné majú podľa slov M. Smatanu zaujímavé a v mnohých prípadoch jedlé plody. Zastavujeme sa pred velikánom a zároveň kráľom parku – platanom javorolistým, ktorého obvod je 410 cm a stále sa zväčšuje. „Niektorí odborníci tvrdia, že je to vlastne kríženec platanu východného (oblasť Turecka, Balkánu) a platanu západného (Severná Amerika), iní, že je to forma, ktorá prežíva v Európe od praveku. Aká je však pravda, nikto netuší,“ tvrdí M. Smatana pred dvestoročným kolosom. Smutnejší pohľad je na stromy v aleji, ktoré odumierajú. „Časť stromov v aleji bola poškodená pri pokladaní inžinierskych sietí počas rekonštrukcie objektu v 70. a 80. rokoch, iné padli za obeť vetrom v roku 2000. Pravidlom je, že ak je polovica aleje v zlom stave, mala by sa obnoviť. Zadná časť parku bola založená veľmi nevhodne. Pri sadení sa porušili niektoré zásady výsadby, najmä pokiaľ ide o pomerné zastúpenie listnáčov a ihličnanov, ale tiež kompozíciu. Výsadby sú navyše veľmi prehustené a stromy tým trpia. Aj preto treba park pri Orlovskom kaštieli upraviť do vhodnej a trvalo udržateľnej podoby, čo je vec rokov budúcich,“ dodáva Ing. Martin Smatana.
Park, o ktorý sa stará, patrí bohatstvom sortimentu drevín medzi najvýznamnejšie v Považskej Bystrici a širokom okolí, a preto môže plniť funkciu malej botanickej záhrady. Kultivovaná krajina s parkami a záhradami je významnou súčasťou životného prostredia a je vecou nás všetkých, aby sme si pekné, čisté, zdravé prostredie uchovali aj do budúcnosti.