om, počas ktorého si kresťania na celom svete pripomínajú pamiatku umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Veľká noc nemá ustálený dátum ako Vianoce, ale svätí sa po prvom jarnom splne mesiaca (v tomto roku po 16. apríli).
Nadväzuje na židovskú Veľkú noc – paschu, ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (marec - apríl) na pamiatku vyslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Počas tohto najväčšieho a najradostnejšieho židovského sviatku si rodiny a priatelia zasadnú za slávnostný stôl, na ktorom je víno, ovocná omáčka, horké byliny, zelenina, nekvasené chleby a upečený baránok. Na začiatku hostiny sa najmladší chlapec pýta: „Prečo to tak robíme a čo toto jedlo znamená?“ A otec rodiny odpovedá: „To je na pamiatku toho, ako Hospodin oslobodil našich otcov z egyptského otroctva. Tento chlieb je nekvasený, pretože si ho ľud náhlivo piekol na cestu a nestačil vykysnúť. Horké byliny pripomínajú trápenie v Egypte a víno pijeme na znamenie veľkej radosti, že nás Hospodin vyslobodil. Ale najdôležitejší je baránok, pretože jeho krv zachránila židovské deti pred smrťou. V každom egyptskom dome zomrel prvorodený syn, ale deťom v izraelských domoch, ktoré mali dvere pomazané krvou baránka, sa nič nestalo. Baránok zomrel namiesto židovských prvorodených.“ Potom židovská slávnosť pokračuje radostným chválením Boha, ktorý neustále vyslobodzuje svoj ľud.
K Veľkej noci sa viaže mnoho zvykov. Najznámejšie z nich oblievanie, šibanie, rozdávanie veľkonočných vajíčok nemá kresťanský pôvod. No mnohokrát odsúvajú pravú podstatu týchto sviatkov do úzadia.
Podľa viacerých zdrojov
pripravila Emília Kmecová