val do považskobystrického Bunkra štyroch svetových muzikantov a pod názvom F.B.I. odohrali koncert s obrovským úspechom, nik netušil, že podobnú lahôdku ponúkne Bunker na svojom hudobnom jedálnom lístku opäť.
Rok sa takmer stretol s rokom, keď sa dvaja Slováci Oskar Rózsa (basgitara) a Martin Valihora (bicie), doplnení americkými hráčmi, trúbkarom Danom Brantiganom a gitaristom Johnom Shannonom, rozhodli pre šnúru trinástich koncertov. Tie absolvuje kapela pod názvom Dan Brantigan Quartet. „Naša hudba je postavená na kompozíciách doplnených improvizáciou. Aj preto je nutný občasný „očný“ kontakt, ktorým si povieme všetko. Existuje medzi nami takpovediac i duchovný kontakt, podobne ako napríklad u zaľúbených. Pozrieš, vidíš a vieš čo máš robiť,“ hovorí zjednodušene Oskar.
Výsledkom skladieb je potom zmes moderného jazzu, elektroakustickej world music a groovov. Hudobníci tak dokážu vytvárať zaujímavý zvuk, čo ocenili i poslucháči preplneného Bunkra. „Zvuk, ktorý produkujeme, je taký aký je a nám vyhovuje. Nechceme ho meniť, a preto neuvažujeme ani s prípadným doplnením klávesov, či iného nástroja,“ tvrdí John. „Do tohto zoskupenia sme boli „vtiahnutí“ Oskarom a Martinom. Stretli sme sa spolu v škole, zahrali sme si a vedeli, že patríme k sebe,“ odpovedá na našu otázku o zložení kapely Dan. Kvarteto mladíkov sa po koncertnej šnúre zatvorí do štúdia, kde uzrie svetlo sveta CD. Potom by mali nasledovať koncerty po Európe, Amerike, v štádiu rokovania sú i protinožci. Do víru hudby Dan Brantigan Quartetu sa nechali vtiahnuť i poslucháči, ktorí si určite prišli na svoje.
A aká je podľa Američanov slovenská hudobná scéna? „Nemali sme zatiaľ toľko času na počúvanie vašej muziky. Podľa skupiny Bar Flies (ďalšie zoskupenie, v ktorom hrá Oskar Rózsa) je dobrá. Skvelé máte aj pivo, dievčatá...,“ dodáva so smiechom Dan. Podľa jeho slov je spojenie štvorice hudobníkov záležitosťou, ktorá sa mala udiať už skôr. „Spoločné hranie je pre nás vzrušujúce. Dali sme zoskupeniu určitú formu, vystúpili sme pred obecenstvom, spolu nás drží vášeň hrať. Naše pocity sú vyjadrené spoločnou výpoveďou, ktorý vyjadrujeme každý svojím nástrojom,“ dodáva na záver rozhovoru ďaleko po polnoci Oskar Rózsa.