je problémom stretnúť plne naložené autá s drevom, ktorého ťažba prináša mestským lesom zisky, avšak...
Stačí sa pozrieť na miestne komunikácie, po ktorých ťažké autá prechádzajú. Minulý týždeň (11. marca pozn. autora) sme sa vybrali až na samotný koniec doliny. Cesta spočiatku nebola najhoršia, no za Modlatínom to začalo. Čím viac sme sa blížili k Ráztoke, tým bola cesta vďaka kúskom dreva či vynesenému blatu horšia a horšia. Vrcholom bola skládka dreva, nachystaná na odvoz. Nie taká, na akú sme zvyknutí, teda vedľa hlavnej cesty. Táto hromada bola rozťahaná, pretože niektoré kusy boli v Marikovskom potoku a ďalšie zasahovali až na hlavnú cestu.
Hoci sa mnohým zdá, že cesta nie je až tak veľmi na očiach, sú na omyle, veď táto oblasť je bohato navštevovaná turistami, ktorí si takto urobia nelichotivý obraz. Podľa dopravného zákona je predsa každý, kto znečistí cestnú komunikáciu, povinný uviesť ju do pôvodného stavu.
Drevo vysypané v potoku môže spôsobiť pri nečakanom daždi jeho prehradenie a ľahko môže dôjsť k vyliatiu, čo by komunikácii tiež nepridalo. Samozrejme, že trpí aj cesta, veď zaiste nie je dimenzovaná na ťažké kolosy, ktoré ju preťažujú. Ako sme sa dozvedeli od miestnych, takýto problém nie je iba v Ráztoke, ale aj v ďalších častiach - Udičke, Modlatíne či Žrnovom. Je pravdou, že „lesáci“ urobili aj svoje cesty, o ktoré sa starajú, lenže štátne či miestne akoby nevideli, a tak je buď na cestároch alebo na obci, aby financovala ich opravu.
Ak sú marikovské lesy zdrojom zisku podniku, potom by v rámci spolupráce ten mohol nielen prispievať na ich opravu, ale i nesprávať sa k ceste takto barbarsky. (jš)