preteká dvoma tretinami územia, a tak si právom zaslúži patričnú pozornosť. Príspevkom k jeho ochrane je aj projekt Za čistý Váh, do ktorého sa zapojili jednotlivé vodárne a kanalizácie, ktoré majú Váh ako jeden z recipientov, do ktorého vypúšťajú vody z čistiarní odpadových vôd. Ide o územie od Liptovského Hrádku až po vyústenie do Dunaja. V prvom rade treba odkanalizovať mestá nad 20 000 obyvateľov. Projektov je samozrejme viac podľa jednotlivých území, no všetky sa snažia zasiahnuť čo najväčšiu škálu obcí a miest a napojiť ich na kanalizačné zberače tam, kde sú ukončené čistiarňami odpadových vôd. Tieto sa snažia intenzifikovať, aby spĺňali prísne európske normy. Najaktívnejší v tomto smere boli žilinský a považskobystrický podnik SEVAK-u, ktoré urobili návrh odkanalizovania a samotnú realizáciu po určitých častiach, pretože ide o obrovské dielo, ktoré sa naraz nedá zvládnuť. Prvou fázou je napojenie papradnianskej doliny a úseku pravej strany Váhu po Orlové spolu s intenzifikáciou čistiarne odpadových vôd. Dnes už je vo fáze realizovateľnosti, a preto bol predložený v Bruseli na schválenie, kde v decembri 2002 „prešiel“ bez problémov.“
Projekt je hotový i schválený, no bez peňazí by sa nemohol začať realizovať. „Na poslednom zasadnutí vlády bola odsúhlasená čiastka, ktorú bude hradiť štát. Ide o polovicu nákladov, na druhú polovicu poskytne prostriedky ISPA. Usporia sa tým ďalšie peniaze, pretože sa nemusí začať budovať navrhnutá čistiareň v Podvaží, ale dôjde k priamemu napojeniu na zberač, ktorý pokryje aj Šebešťanovú, Považské Podhradie a Orlové, kde bude prečerpávačka,“ povedal predseda SZS Ing. Pavel Petrík.
S intenzifikáciou čistiarne odpadových vôd sa už začalo, potom prídu na rad ďalšie práce. Financie na budúci rok sú schválené, takže niet dôvodu, aby sa nevyužili. „Keď sú peniaze, stavebné kapacity sa nájdu a prvá etapa by mohla byť hotová do konca roku 2004. Pokiaľ ide o druhú fázu pre Pružinskú a Domanižanskú dolinu, projekt sa spracováva, aby sa koncom roka mohol dať schváliť a rozšíriť. Presiahne hranice okresu, pretože do zberača sa zapoja i Visolaje a Beluša,“ verí Ing. P. Petrík. Zatiaľ sa projekt realizuje iba u nás a v Liptovskom Mikuláši. Prečo iba tam, ťažko povedať. Možno preto, že takéto projekty často „stoja“ iba na niekoľkých ľuďoch. Máme šťastie, že práve u nás sú takí zanietenci – súčasný riaditeľ SEVAK-u Ing. Jaroslav Lagíň, jeho predchodca Ing. Ján Škopinský a pracovníci podnikového riaditeľstva SEVAK-u. (jš)