áže Zuzany Vaňousovej a jej dcéry Evy Rusnákovej – Na skle maľované. Je to už veru dávno, čo sa Zuzana Vaňousová, rodená Kronerová, prisťahovala z Kysúc na Považie. „Vydala som sa, na svet prišli postupne naše tri deti. Roky odrobené v Považských strojárňach ubiehali jeden za druhým... Pán Boh mi dal skôr dôchodok a ja som začala navštevovať výtvarný krúžok v Púchove,“ spomína Z. Vaňousová. S pomocou akademického maliara Františka Šestáka, Zdena Horeckého či Vladimíra Kožára sa jej darí postupne „prehrýzť“ portrétmi, lavírovačkami... Sklo a postavičky obyčajných ľudí, doplnené jednoduchými textami či veršíkmi. To je posledná umelecká podoba diel autorky, ktorá v nich spodobuje spomienky na detstvo, spev kysuckých žien, okolitú prírodu dolín Považia... Postupne ich prenášala na sklo v myšlienkach, ktoré inšpirovali túžby či spomienky. „Venovala sa i sakrálnym motívom. Napríklad pre Gorazdov Močenok namaľovala cyklus obrazov Slovenská krížová cesta, Štrnásť zastavení a vzkriesenie. Dvojobrázky s ornamentom a modlitbičkou podľa knihy doc. ThDr. Viliama Judáka Krížová cesta národných svätcov, zdobia steny kňažského seminára sv. Gorazda v Nitre,“ hovorí kurátorka výstavy Mgr. Danka Čižmárová, ktorá dodáva: „Ďalšie diela sú súčasťou zbierok Historického ústavu Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie, Národopisného múzea v Prahe i súčasťou súkromných zbierok nielen na Slovensku či v Európe.“
„Hovorí sa, že doma nie je nik prorokom,“ tvrdí pani Zuzana, ktorá mala mať výstavu už minulý rok pri príležitosti svojej osemdesiatky, no život a najmä zdravie chceli inak. Podobne ako matka, dostala sa k maľovaniu na sklo i dcéra Eva Rusnáková, bývalá učiteľka. „U nás kreslí celá rodina. Niekto viac, iný menej. Je to vec cviku a praxe, po ktorých sa dostavia i výsledky. Nemyslím si, že mám talent, ale keď robí človek túto prácu dlhšie, vie sa na svet dívať inak,“ hovorí pani Eva, ktorá pokračovala v rodinnej tradícii odchodom na dôchodok. „Maľovanie ma robí akousi šťastnejšou,“ dodáva jej matka, ktorej sa pri piesňach folklórneho súboru Považan a speváckej skupiny Podžiaran objavili v očiach slzy dojatia. Výstava potrvá do 22. marca.
