Potrebu tepla najvýraznejšie ovplyvňuje pôvod rastliny, čiže z akého klimatického typu pochádza. Aby sa rastlinám darilo v interiérových podmienkach, musíme im aspoň zhruba zabezpečiť podmienky ich domoviny. Podľa nárokov na teplo poznáme rastliny, ktoré sú vhodné pre teplé (18 – 20°C), mierne teplé (15-18°C) a studené (5-15°C) miestnosti. Tieto teploty sa vzťahujú na zimné obdobie. Množstvo tepla, ktoré rastliny spotrebujú, kolíše v súvislosti s ročným obdobím. Najviac ho vyžadujú v lete, najmenej v zime, keď väčšina rastlín odpočíva. Ich životné pochody sú v tomto čase obmedzené. Rastliny prekonávajú tzv. obdobie vegetačného pokoja. Vtedy ich prestaneme polievať a znížime teplotu. Mnohí pestovatelia v úsilí dožičiť rastlinám čo najviac, starajú sa, aby mali vysokú teplotu aj v zime. Tým ich vlastne nútia do stálej vegetácie, čo škodlivo vplýva na ich rozvoj. Väčšine pestovaných izbových rastlín vyhovuje teplota v zime 15 – 20°C, teda bežná izbová teplota. Celý deň, keď rastlina asimiluje, je potreba tepla vyššia, a naopak v noci jej potreba klesá. Ak má rastlina v noci vyššiu teplotu ako cez deň, spotrebuje zásobné látky a oslabuje sa. Teplotu cez deň regulujeme vetraním, pričom dbáme na to, aby rastliny neboli v prievane. Rastliny neznášajú veľmi veľké výkyvy medzi dennou a nočnou teplotou. Preto v bytoch, kde sa kúri, až keď prídu domáci z práce, sa kvetom zväčša nedarí. Celý deň je v byte chladno, k večeru sa teplota zvýši a do rána zasa klesá. V takýchto bytoch postavíme rastlinu aspoň ďalej od výhrevného telesa. Nároky na teplo sa menia aj podľa stupňa vývoja rastliny i podľa jej otužilosti. Napríklad mladé rastliny, čerstvo presadené, vyžadujú viac tepla.
Pranostika: Marec bez vody, apríl bez trávy.
Ing. František Salaj
