š z Košece počas návštevy v Argentíne. Už ich viac nezabudnem. Bol by som rád, keby si ich aj iní dobre zapamätali,“ uvádza svoju knihu Zažíhanie svetiel (Národné literárne centrum v edícii Svedectvá 1996) vynikajúci slovenský spisovateľ už minulého storočia Jozef Cíger-Hronský (1896-1960). O príčinách odchodu tohto literáta-jedného zo správcov Matice slovenskej do exilu na jar roku 1945 „s epitetom vojnového zločinca“ jestvuje viacero domnienok, ktoré sa vždy interpretovali podľa politických záujmov vládnucich mocenských zoskupení, hovorí zas v zasvätenom príspevku v časopise o dejinách spoločnosti Historická revue (1996) literárny historik Jozef M. Rydlo: „Tak trochu Považskobystričan“ (Pozri Považskobystrické novinky 2002 – pozn.). Hronský vo svojej argentínskej reminiscencii pokračuje: Posledný večer znovu sme hovorili o zahraničnej Matici slovenskej. Spomínali sme, že záujmu o veci kultúrne mohlo by byť viac, mohlo by sa viac čítať, viac prednášať, väčšmi rozširovať slovenské tlačené slovo a menej bedákať. Hovorili sme, že aj v zahraničnej Matici bude treba vytrvať, iste nevykonajú sa hneď veľké veci a pán opát vtedy onými slovami uzavrel rozhovor: „Lepšie zažať svetlo, ako preklínať tmu.“ Nuž a to je veľká pravda. Zažni najmenšiu sviečku v najhustejšej tme a už nepoblúdiš. Ak celú tmu nepremôžeš – jednak budeš vidieť, už ťa tma neoslepí, lebo i malé svetielko je veľká vec, veľmi zďaleka ho vidno, priťahuje zrak a upozorní na seba i takého, čo by svetlo ani nehľadal. Nuž, zažíhajme svetielka! A kto je T. J. Kojiš, autor už povestného výroku, ktorý si osvojil a častejšie aj užíval významný predstaviteľ slovenskej literatúry? Narodil sa roku 1909 v strednopovažskej Košeci. Do Ameriky prišiel s rodičmi v roku 1913, kde potom v roku 1929 vstúpil do benediktínskeho rádu, najstaršej mužskej rehole na Západe s heslom Ora et labora – Modli sa a pracuj. Od roku 1946 sa stal opátom benediktínskeho opátstva sv. Andreja Svorada, nazvaného z úcty k pustovníkom, žijúcim začas v najstaršom kláštore na Slovensku, vzniknuvšom už v čase Veľkej Moravy na vrchu Zobor. Rodák z obce, pôsobiska obrancu práv slovenského národa Jána Baltazára Magina (1681-1735) i štúrovca Jozefa Emmanuela, sa stal výrazným organizátorom kultúrneho a duchovného života slovenských krajanov v Amerike. Roku 1952 (pred 50 rokmi) založil pri ohijskom opátstve v Clevelande Slovenský ústav, ktorý s pobočkami v Ríme a Mníchove patrí medzi najznámejšie centrá kultúrnej aktivity Slovákov v zahraničí. Počas návštevy medzi Slovákmi v argentínskej metropole Buenos Aires spolu s J. C. Hronským podpísali 30. 8. 1959 prvý Ohlas o založení Zahraničnej Matice, ktorý bol uverejnený v „tribúne slobodnej slovenskej kultúry v zahraničí“ – časopise Most (1959). Teodor Juraj Kojiš zomrel v Clevelande roku 1984. (nyi)
