pobiehajúce deti, prizerajúci sa dospelí. Obrázok bežný počas fašiangov. A predsa nie je vždy rovnaký. Každá obec má niečo svojské, neopakovateľné. Práve preto sa ich zamestnanci Považského osvetového strediska snažia postupne nafilmovať na videozáznam. „Miestne fašiangové zvyky chceme využiť na propagáciu regiónu. Taktiež budú slúžiť pre folklórne súbory pri nacvičovaní rôznych pásiem, pre základné školy, aby sa deti mohli dozvedieť o ľudových tradíciách a zachovali sa tak i v budúcnosti,“ hovorí Elena Bieliková z POS. Tento rok k videodokumentácii pribudli ďalšie obce, medzi nimi aj Prečín.
Je jednou z mála obcí, kde počas fašiangov používajú plechové masky. Pre maškary ich vyrába Štefan Lagiň: „Venujem sa im už viac ako štyri desiatky rokov. Za toto obdobie som ich vyrobil niekoľko stoviek. Nielen pre našich, ale aj pre iné dediny. Najradšej používam meď, mosadz alebo tenší antikor. Predlohy si navrhujem sám. Niekedy výroba masky trvá dvadsať minút, inokedy veru aj hodinu. Záleží od toho, aký tvar bude mať maska, aký je materiál, no a potom ešte aj jej maľovanie zaberie dosť času.“ Plechové masky sú v našom regióne podľa informácie Eleny Bielikovej z Považského osvetového strediska skutočne raritou. Okrem Prečína ich nájdete vo väčšom množstve možno len na východnom Slovensku.
Fašiangový sprievod v tejto obci organizujú každý rok. Raz ho majú pod patronátom hasiči, inokedy športovci. No ani v jednom nechýba Pavol Pavlovič v hasičskej uniforme. „Je to veru už tridsať rokov, čo som sa zapojil do fašiangových osláv,“ zaspomínal si. „Ale môžem povedať, že ľudia k nim majú stále rovnaký vzťah, aj keď už netrvajú tri dni ako kedysi. Na fašiangy býva doma pomaly viac ľudí ako vo sviatočný deň. Skoro v každej chalupe nás obdarujú. Každý tým, čím môže. Vajíčka, slaninka, fľaška, korunky, šišky...“ A veru mal pravdu. Šišky sme ochutnali aj my a boli skutočne vynikajúce. Pani Helena Špániková pre maškary nachystala niečo iné – výborné zemiakové posúchy. Pripravila pre ne ešte ďalší podarúnok. Doma upečený chlieb, aby si mali čím zajedať obedňajšiu praženicu.
Fašiangové pochôdzky trvali takmer celý deň a večer prišla na rad zábava. Skôr, ako sa mládenci rozlúčili so symbolom tanca, veselosti a spevu, prišlo na rad vyhodnotenie masiek. No a potom sa už návštevníci konečne dočkali. Na pódium vyšiel „farár“ Ján Chúpek. Zvučným hlasom urobil poslednú rozlúčku s úbohou drevenou basou, ktorá musí odpočívať až do Veľkej noci. Jej pochovaním sa však zábava neskončila. Keďže Prečínčania sa rozhodli pre pondelok, zábava mohla pokračovať až do ranných hodín...
