, postihuje najmä jablone (hlavne citlivé odrody ako sú Jonathan, Idared) a iba výnimočne (a bez hospodárskej škodlivosti) sa patogén vyskytne na hruškách. Prvé príznaky badať už skoro na jar, hlavne na vypučaných púčikoch, v ktorých huba prezimovala ako podhubie. Na lístkoch a pukoch možno vidieť biely povlak pripomínajúci prášok múky (sú to konídie, vznikajúce na riedkom bielom podhubí s konidiofórmi). Napadnuté lístočky a puky sa nedostatočne rozvíjajú, letorasty zakrpatievajú a sivejú. Neskôr hrdzavejú a môžu uschnúť. Z týchto primárnych infekcií sa patogén šíri do okolia a spôsobuje sekundárnu (menej nebezpečnú) infekciu, ktorá postihuje najmä listy. Na kôre letorastov možno v priebehu leta občas pozorovať striebristé, husté, akoby pavučinové povlaky. Zriedkavo sa vyskytuje múčnatka na plodoch, kde spôsobuje korkovitú mramorovitosť.
Podmienky pre rozvoj a šírenie patogéna: Konídia môžu klíčiť aj na listoch, ktoré nie sú vlhké. Intenzita napadnutia patogénom na vysýchavých pôdach je vyššia ako na hlbokých, hlinitých a vlhkých pôdach. Patogén sa rozširuje konídiami počas celého vegetačného obdobia.
Termín ošetrenia: Odporúčame striedať fungicídy z rôznych skupín účinných látok. Prvé ošetrenie pred kvitnutím a ihneď po odkvitnutí. Neskôr sa ošetruje v 7–14-dňových intervaloch, podľa rastu letorastov, priebehu počasia, odrody a typu fungicídu.
Pranostika: Po aprílovej hrmavici niet mrazu na vinici.
Ing. František Salaj
