Je im to ľúto, ale svoju vinu si napriek tomu nepriznávajú Púchov - Opakovať fakt, že slovenské zdravotníctvo nie je v dobrom stave, by bolo nosením dreva do lesa. Hovoriť občanom, že každý má šancu využiť lekársku starostlivosť rakúskych odborníkov, je provokácia. Dnes vám ponúkame pohľad na alarmujúci stav slovenskej medicíny optikou prípadu, ktorý má v súdnych spisoch svoje evidenčné číslo a na každom liste v tomto zväzku nájdete lekársku formuláciu plnú latinských pojmov a zložitých vetných konštrukcií. Našou snahou je nájsť medzi týmito riadkami človeka. Žiaľ, ten človek už nie je medzi nami.
Príbeh Vlasty Pěntkovej, pretože o nej sú nasledujúce riadky, nabral dramatický spád v marci roku 1995. Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie NsP Ilava so žlčníkom, bola operovaná a týždeň po operácii prepustená do domáceho ošetrenia. Operačný materiál bol však poslaný na bioptické vyšetrenie, ktorého záverom bolo zistenie, že okrem operovaného žlčníka sa objavili aj metastázy na lymfatickej uzline. Okrem nádoru sa objavujú aj prvé administratívne chyby. Chirurgické oddelenie ilavskej nemocnice síce poslalo na Poliklinické oddelenie klinickej onkológie (POKO) v Považskej Bystrici prepúšťaciu správu, tá však pozostávala len z kópie jednej strany, bez uvedenia adresy pacientky a niektoré kolonky vôbec neboli vypísané! Nepozornosť nemocničného personálu znamenala, že zhubný nádor sa v kartách jednoducho prehliadol, a tak sa nedodržal postup, ktorý určuje Vestník ministerstva zdravotníctva, predpisujúci v jednej z jeho častí koordináciu liečebných postupov, povinné konzultácie s onkológom, ale najmä hlásenie ochorenia na predpísanom tlačive, ktoré upozorňuje na podozrenie či diagnostikovanie zhubného názoru. Pacientka odi-šla z ilavskej nemocnice rovnako ako jej papiere, brána za ňou sa zavrela a záujem o ňu takisto. Určite prišlo mnoho ďalších prípadov, ktoré na celkom bežnú operáciu žlčníka nafúkali prach zabudnutia a rutiny. V Považskej Bystrici tak-isto nereagovali na neúplnú správu, a keďže sa pacientka neprihlásila, lekárka uvažovala, že si našla vlastného lekára a spôsob liečby a venovala sa prípadom, kde bola administratíva v poriadku.
Prešlo poldruha roka a pani Vlasta prišla k lekárovi sama, zistila si totiž hrčku na krku. Tá sa sama od seba zväčšovala a v októbri 1996 lekári diagnostikovali rakovinu. Po niekoľkých hospitalizáciách a terapiách, ktoré však stav nezlepšovali, bola v prípade Vlasty Pěntkovej použitá už len zaopatrovacia liečba na dožitie. Rakovina bola natoľko rozvinutá, že nebola šanca na úspešnú liečbu. V júli 1997 dochádza k rozvratu vnútorného prostredia a matka dvoch detí 12-ročnej Márie a 9-ročného Petríka na doliečovacom oddelení v Dubnici nad Váhom zomiera.
Život sa skončil, kauza však okamžite nabrala spád. Rodina pozostalej sa obrátila na advokáta a medicínsky postup prešetrovala Znalecká komisia riaditeľstva Fakultnej nemocnice v Bratislave, ktorá dospela k pozoruhodným záverom. Potvrdila, že nález metastáz bol reálne naozaj zistený jeden a pol roka predtým, ako sa začalo s progresívnym vyšetrením onkologickej pacientky. Ak by sa s liečením začalo skôr, keď bol nádor v zárodku, mohli byť výsledky optimistickejšie. Aj podľa vyšetrovateľov z lekárskeho prostredia bola teoreticky možnosť predĺženia života a zlepšenia jeho kvality. Nakoľko sa neurobili základné kroky, pani Vlasta túto šancu ani nedostala. Dôslednejší mal byť podľa analýzy aj postup rajónnej onkologičky, ktorá mala k dispozícii pozitívny histologický nález, mohla sa spojiť s ošetrujúcim lekárom z ilavskej nemocnice a mohla si sama predvolať pacientku na vyšetrenie. Čudný tieň na celý prípad vrhá aj fakt, že sa nevykonala pitva. Tá mohla presnejšie určiť miesto a charakter ochorenia a umožniť tak vyjadrenie k prípadnej úspešnosti chirurgickej či chemoterapeutickej liečby. Aj keď je to prisilné porovnanie, ale – spolu s pani Vlastou odišli aj stopy a dôkazy o nedostatočnom a neprofesionálnom postupe niektorých odborníkov v bielych plášťoch. V tomto kontexte sa maličkosťou zdá už aj fakt, že pol roka pred smrťou našli pani Vlaste nález v pľúcach, s ktorým sa však vôbec nič nerobilo...
Manžel pani Vlasty dal prípad na posúdenie a prešetrenie viacerým lekárskym komisiám a závery všetkých komisií mu dali zelenú na podanie trestného oznámenia. Generálna prokuratúra však odklepla, že nejde o trestný čin a dodnes nebola v prípade vyvodená nijaká trestná zodpovednosť. V druhej fáze podal pán Pěntka občianskoprávnu žalobu na ochranu osobnosti, kde žiada pre seba a deti náhradu za nemajetkovú ujmu v hodnote dvadsať miliónov a náhradu škody 33 525 slovenských korún. To je cena kompletne vybavenej luxusnej vily s pozemkom i zariadením. Na porovnanie. Chceli by ste vilu, alebo zdravého člena rodiny?
