to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Ich vývoj prebieha v pôde a trvá zvyčajne 3 – 5 rokov, preto na plochách, kde sa vyskytujú, môžu každoročne poškodzovať pestované plodiny. Ohrozujú takmer všetky plodiny, najväčšie škody však spôsobujú na zemiakoch a koreňovej zelenine, ktorých konzumovateľné časti priamo znehodnotia. Do poškodených častí rastlín znášajú aj choroboplodné zárodky, ktoré môžu vyvolať rôzne hniloby.
Možnosti ničenia: V jarných mesiacoch ich môžeme chytať na návnady (kúsky mrkvy alebo rozpoltené zemiaky napichnuté na paličku a zakopané do hĺbky 5 – 10 cm, ktoré treba často kontrolovať a chytené drôtovce zničiť.) Z chemických prípravkov možno použiť granuláty Basudin 10 g alebo Diazínon 10 g. Aplikujú sa do riadkov pri sejbe koreňovej zeleniny alebo pri výsadbe zemiakov (1-1,5 gramu na bežný meter riadku). Nesmú sa použiť na ošetrenie skorých zemiakov. Keďže drôtovce sú najškodlivejšie v jarných mesiacoch a koncom leta, skorým zberom zemiakov i koreňovej zeleniny môžeme vo veľkej miere predísť poškodeniu rastlín.
Ďalšími nebezpečnými škodcami v záhrade sú háďatká. Majú význam pri monokultúrach a pri sadení plodín „tesne po sebe“. Živočíchy sú dlhé asi 0,5 – 1,5 mm, majú nečlánkované niťové telo. Voľným okom sú väčšinou neviditeľné. Poškodzujú rastliny ústnym ústrojenstvom, ktorým nabodávajú napr. korene, aby sa dostali k rastlinným tekutinám. Ich aktívne šírenie sa uskutočňuje len na krátke vzdialenosti. Môžu sa rozširovať vodou, vetrom, poľnohospodárskym náradím, napadnutou pôdou, osivom alebo rastlinným materiálom. Pre všetky háďatká je dôležitým životným faktorom vlhko. Pri nepriaznivých podmienkach, napr. za sucha, môžu larvy prežívať v pôde v „kľudovom“ štádiu celé mesiace, aj roky. Delia sa na listové, stonkové a koreňové. Rozmnožujú sa väčšinou pomocou vajíčok. V závislosti na druhu ich môže byť niekoľko sto až niekoľko tisíc. Niektoré druhy kladú vajíčka na rastliny a niektoré do rastliny. Živočíchy prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami, kým nedospejú. Háďatká koreňové pri priaznivých podmienkach vytvárajú vo voľnej prírode dve a v skleníku až desať generácií. Niektoré druhy potom vnikajú do rastliny. Je to možné prostredníctvom látok, ktoré rozpúšťajú bunkové steny pomocou výlučkov. Listové a stonkové háďatká napádajú mladé výhonky, ktoré potom zostávajú škvrnité a zle rastú. Môžeme sa s nimi stretnúť aj na ľaliách, astrách, cíniách, prvosienkach. Prejavom poškodenia je vznik žltozelených až tmavých škvŕn, ktoré môžu byť ohraničené listovou žilnatinou. Háďatká, ktoré poškodzujú korene, spôsobujú škody na zelenine a okrasných rastlinách. Tým je obmedzený rast rastlín a korene sa sfarbujú do hneda. Následkom toho začína pletivo koreňov zahnívať a odumierať. Na prítomnosť háďatok na koreňoch nás môžu upozorniť vytvorené nádory.
Ochrana: Dôležitým preventívnym opatrením je použitie zdravého osiva a sadeníc, najmä pri okrasných rastlinách
- choré rastliny likvidujeme, nesmú ísť do kompostu!
- pravidelné striedanie plodín hlavne zeleniny
- ako biologické opatrenie možno v ich blízkosti vysiať alebo vysadiť aksamietnice alebo mesiačik lekársky a použitie kapustovitých k zelenému hnojeniu
- chemická ochrana – morenie sadiva pred výsadbou (6 - 12 hodín) prípravkami Sulex 20 (koncentrácia roztoku 4 perc.) a Sulka (koncentrácia roztoku 5 perc.).
Pranostika: Ak chceš mať jarcu, zasej ho v marcu.
Ing. František Salaj
