so známym javom. Na miestach, kde sa donedávna pásol dobytok či ovce, pomaly rastú rôzne dreviny a kry, ktoré menia charakter pozemku. Na mieste je otázka, kam takúto pôdu zaradiť, je ešte poľnohospodárskou? Na túto i ďalšie otázky nám odpovedal vedúci oddelenia odboru PPLH Okresného úradu v Považskej Bystrici Ing. Anton Gavlík.
Naši zariaďovatelia – taxátori pri obnovách lesných hospodárskych plánov vedia na základe leteckých snímok takéto plochy zakresliť do lesných hospodárskych plánov bielou farbou. avšak pre nás sú len orientačné, pretože to nie je les. Keďže v mapách sa stretávame s podrobnými údajmi – vek stromov, zakmenenie a plocha v hektároch, zistíme, že máme takéto plochy, kde je vek stromov okolo tridsať rokov, čo už je pekný porast vzniknutý náletom. Najčastejšie ide o pasienky, kde boli dobré podmienky na nárast stromov, trebárs v jarkoch, kde je vlhšie. Ak sa tam intenzívne nepáslo, alebo bola menej kvalitnejšia tráva, tak mal samonálet zelenú.
Dá sa takýto pozemok preradiť do inej kategórie a kedy?
V zásade sú to dva spôsoby. Buď na podnet vlastníka alebo užívateľa, ktorý príde na nezrovnalosť a dá podnet. Alebo môžeme konať z vlastného podnetu, čo dosť využívame. Konania sa „rozbehli“ hlavne pri obnovách lesných hospodárskych plánov, kedy viac prichádzame do styku s takýmito parcelami. Pritom sa príde na všelijaké nezrovnalosti, ktoré riešime a výmery preradíme do lesného pôdneho fondu.
Odkedy sa s preraďovaním začalo?
Od účinnosti zákona č. 61/ 1977 je len otázkou, či sa do tejto akcie ide, či sú alebo nie sú podnety. V roku 1987 bol jediný, o rok opäť jeden a v roku 1989 dva. V roku 1990 nastal prudký nárast, keď sme do lesného pôdneho fondu z ostatných plôch preradili 87 hektárov. Úbytok sa týka preradenia do poľnohospodárskej pôdy. Takýchto plôch je pomerne dosť nielen v našom okrese, ale aj inde. Žiaľ sme svedkami, že s ústupom poľnohospodárskej výroby takýchto plôch z rôznych dôvodov pribúda. Pôda sa neobrába a pomerne rýchlo sa objavujú znaky zarastania plevelnými krami a drevinami. O päť-šesť rokov sa les „tlačí“ von a zlikviduje pôdu, z ktorej vyrobiť lesný pozemok je ťažké a najmä finančne náročné.
Kde sú u nás najväčšie plochy?
Je to asi 218 hektárov, nevylučujem, že ich bude viac, pretože posledné údaje sú z roku 1992. Najväčšie výmery sú v Papradnianskej a Marikovskej doline.
Aký je pomer medzi pribúdaním a úbytkom lesa?
Jednoznačne prevláda pribúdanie a nárast plochy lesa. Je to pozitívny trend, aby sa pôda využívala. Opakom sú veľké nevyužívané plochy poľnohospodárskej pôdy napríklad v Milochove.
Stáva sa, že pozemok je vedený ako poľnohospodárska plocha, na ktorej však rastie súce drevo.
V tomto prípade sa na ňu vzťahuje zákon č. 287/1994 o ochrane prírody. Nespadá pod našu kompetenciu, ale pod ochranu prírody. Boli rôzne delimitácie ohľadom povoľovania výrubov, nedoriešená je otázka preukazovania pôvodu dreva a jeho označovania. Dotyčný môže mať rozhodnutie obecného úradu o výrube stromov, avšak sú prípady, že takéto drevo nie je označené a chýba doklad o množstve. Tu vidím medzeru v zákone. Jozef Šprocha