. Svoje miesto si na nej „našla“ najstaršia občianka obce Agnesa Jurkechová. Tak, ako v kronike ubúdali čisté listy, jej pribúdali roky. Hoci sa dožila deväťdesiatpäťky, je stále čulá a srší životným optimizmom. Pochádzala zo šiestich súrodencov, no ako sama povedala, nebyť náhody, na svet by veru neprišla. „Otec odišiel za robotou do Ameriky. Ženská sukňa mu veľmi chýbala, a tak sa po troch rokoch vrátil. Ak by si to nerozmyslel, nenarodila by som sa,“ hovorí so smiechom pani Agnesa. Neveľká drevenica na Priedhorí sa stala domovom rodiny, ktorá mala päť detí. „Ako dieťa som prešla všetky hory i lúky na okolí. Pásala som kravy, pre ktoré bolo treba pripraviť i seno na zimu. Ľudia si pomáhali, mali sa akosi radšej, jeden si vážil druhého. Prinútila ich nielen bieda, ale i dobré srdce. Dnes sú všetci akýsi ľahostajnejší, zlí. Od štrnástich rokov som chodievala na roboty po rôznych majeroch. Človek sa nadrel, ale peniaze bolo treba, ťažko sa žilo,“ spomína si najstaršia Pružinčanka. Nikdy nebývala chorá, a tak ani nevedela, čo je to návšteva lekára. Kde však hľadať korene jej zdravého života? „Nikdy som neholdovala alkoholu. Od mala som pila mlieko, mäsa veru na našich tanieroch hojnosť nebývala. Zábavy sme v tej dobe mnoho nemali. Muziky bývali väčšinou doma, popred dom nám chodievali husličkári, či občas v noci chlapci s harmonikou. Na mládencov myšlienok ani času nebolo. Matka sa mi vyhrozila, že ak „niečo vykonám“, pod strechu ma nepustí,“ vysvetľuje A. Jurkechová. V dvadsiatichdvoch rokoch sa vydáva za suseda a v drevenici pribudne postupne šesť detí. „Doba bola zlá, postupne prišli vojny, ktoré nič dobré dedine nedali. V roku 1945 mi zomrel manžel a ja som zostala na všetko sama. Nikdy som si však nesťažovala, aj keď mi jedno z detí zomrelo. Osud to tak asi chcel. Na starosti mi zostal neskôr i nevládny otec a čiastočne ochrnutá sestra,“ oživuje smutnejšie myšlienky pani Agnesa. Život išiel ďalej. Deti vyrástli a ona zostala v dome s dcérou Annou. „Mama pracovala celý život. Keď mala sedemdesiat rokov, bola ešte na brigáde v Piešťanoch,“ hovorí dcéra. Dnes najstaršia Pružinčanka pozerá najviac televízor, alebo sa prejde po dvore. „Politiku nesledujem, aby som sa zbytočne nerozčuľovala. Potrebovala by som sa porozprávať s rovesníčkami. Zišiel by sa mi však aj chlap! Viete, treba občas aj drevo posekať!,“ zasmeje sa žmurkajúc na nás jedným očkom vitálna starenka.
