to chýbajú v práci kvôli zdravotným problémom. Vyplýva to z najnovšieho fínskeho prieskumu.
Táto štúdia bola súčasťou širšieho výskumu o strese na pracoviskách. Jej autori sa sústredili na „organizačnú spravodlivosť“ - teda na spravodlivosť na pracovisku. Výskumníci zisťovali, do akej miery sú zamestnanci zapojení do rozhodovacieho procesu, či manažéri majú dôveru zamestnancov a či ku všetkým pristupujú rovnako férovo, ale aj to, či sú vedúci k svojim podriadeným slušní a ohľaduplní. Výskumníci položili tieto otázky vyše 7000 zamestnancom v desiatich fínskych nemocniciach. Zamestnávatelia im potom poskytli záznamy o čerpaní nemocenskej a o dva roky neskôr sa ešte uskutočnil porovnávací prieskum. Autori správy brali do úvahy aj iné faktory ako napríklad to, či je zamestnanec fajčiar alebo či má nadváhu. Výsledky jasne ukazujú, že ak majú ľudia pocit, že sa s nimi v zamestnaní nezaobchádza férovo, trpia viac stresom a sú potom častejšie chorí.
Krstné mená a predsudky
Krstné meno môže život uľahčiť, ale aj znížiť šance na získanie vytúženého pracovného miesta, uvádza sa v najnovšej americkej štúdii o diskriminácii na pracoviskách. Podľa štúdie uchádzači o zamestnanie s krstnými menami, ktorých nositeľmi obvykle bývajú ľudia bielej pleti - ako Greg či Anna - dostávajú o 50 percent viac pozvánok na pracovné pohovory ako ľudia s „čiernymi“ menami ako Tamika či Tyrone. Vedci z Massachusetts a Chicaga v spolupráci s denníkmi Boston Globe a Chicago Tribune sledovali asi 5000 žiadostí o zamestnanie ľudí s rovnakou kvalifikáciou. Hodnotili najmä krstné mená uvedené v životopisoch. Odborníci zistili, že uchádzači o zamestnanie s tzv. bielymi menami dostali odpoveď - telefonát, list či email - na každú desiatu žiadosť so životopisom, kým ľudia s „čiernymi menami“ dostali odpoveď na každý 15. pokus.
