h poznajú zo stretnutí heligónkárov Púchovskej doliny. Nechýbal na ňom ani tento rok. „Heligónku som si zamiloval už ako malý chalan. Veď som na nej hrával už od piatich rokov. Najprv som si myslel, že sa mi nepodarí prísť. Ale viete, čo ma presvedčilo? Slová, ktoré zazneli pri pozývaní: Viete, pán Divinský, nedostanete honorár, nebudete mať preplatenú cestu, bude len nejaká káva a občerstvenie. Jednoducho som nemohol odolať,“ okomentoval svoju, aj keď nepredpokladanú účasť na Lúkach. Na stretnutie heligónkárov sa tešil. Má tu už aj priateľov. Matke jedného z nich venoval krásnu pieseň. Treba povedať, že nebola jediná. Spolu s ním neodolalo ani publikum a veselo spolu si zanôtili.
Skvelý muzikant, nadšenec folklóru i zabávač doložil aj jeden svoj zážitok: „Účinkovali sme na lodi na Dunaji, kde bol hosťom Vladimír Mečiar i ďalšie známe osobnosti. V. Mečiar sa s každým pozdravil, a keď prišiel k nám, predstavil som sa: Budinský z Očovej. On mi na to, že to nie je očovské meno. Reku, máte pravdu, pán Mečiar, som zo Žiaru nad Hronom. A prečo teda nemáte tekovský kroj? Odpovedal som mu: Viete pán Mečiar, každý voľajako tie kabanice prezliekame.“
