ro sa bude platiť za všetky užívané plochy a nielen za strechy Považská Bystrica – Dnes platíme takmer za všetko. Plyn, elektrina, voda, nájomné, telefón, všetko sú nemalé čiastky, ktoré sa po novom roku opäť o niečo zvýšili. Inak to nie je ani v prípade životodarnej tekutiny – vody. Poplatky za vodné i stočné nútia nejedného z nás k hospodárnosti, pretože kvapkajúci kohútik či zbytočne preplnená vaňa pri kúpaní po celkovom zrátaní vystaví našim peňaženkám nepríjemné vysvedčenie. K tomu treba prirátať aj poplatok za zrážkovú vodu. „Povinnosť platiť za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových a zrážkových vôd verejnou kanalizáciou (stočné) určuje odberateľovi vyhláška MLaVH SR č.154/78 o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Dodávateľ spoplatňuje odvádzanie zrážkových odpadových vôd z objektov bytovej výstavby a z domov postavených v rámci IBV na základe výmeru Ministerstva financií SR, uvedenom vo Finančnom spravodajcovi č. 8/1997. Odvedenie zrážkových vôd sa považuje za splnené, ak z hociktorej plochy nehnuteľnosti odtečie zrážková voda do verejnej kanalizácie akýmkoľvek spôsobom,“ vysvetľuje riaditeľ SEVaK-u Ing. Jaroslav Lagíň.
Keď už platiť, tak za niečo, čo sa dá odmerať či odvážiť, myslí si občan.„Meranie množstva vody odvedenej do kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom. Ak sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd nemeria, dodávateľ používa na jeho zistenie odborný technický výpočet určený v STN 736701. Odberateľ je preto povinný za týmto účelom predložiť dodávateľovi požadované údaje a nahlásiť akúkoľvek zmenu v údajoch. V praxi to vyzeralo tak, že ľuďom sme posielali sprievodný list, kde mali uviesť plochy v m2, z ktorých akákoľvek zrážková voda z ich pozemkov končí v kanalizácii. Ak kanalizácia nie je, občan vyplní, akým spôsobom túto vodu odvádza a zneškodňuje. V zmysle citovanej vyhlášky a vnútropodnikového usmernenia SEVaK neuznáva požiadavky na zníženie množstiev vypúšťaných vôd z dôvodu čiastočného zachytávania napríklad na polievanie záhrad,“ pokračuje riaditeľ.
Zaujímal nás i samotný výpočet, ktorý bol tŕňom v oku viacerých odberateľov najmä kvôli hodnotám zrážok, lebo vraj všade rovnako neprší a nikto nemá pri dome namontovaný merač. „Množstvo odvedenej zrážkovej vody zistíme tak, že odvodňovanú plochu vynásobíme odtokovým súčiniteľom (0,9 – pretože iba asi 90 percent skončí v kanalizácii, zvyšok sa odparí. Pri lúkach, trávnatých plochách, štrkových cestách a nezastavaných plochách sa pohybuje od 0,7 do 0,2) a výsledok ešte násobíme zrážkovým úhrnom. Podklady čerpáme za poplatok zo Slovenského hydrometeorologického ústavu podľa zrážkových lokalít. Množstvo vody v kubických metroch sa ešte násobí cenou a dostávame sa k výsledku.“
Zrážkové vody spolu so splaškovými odpadovými vodami nastupujú svoju cestu kanalizáciou, kde sa zmiešajú a dovedené sú na čistiareň odpadových vôd, kde sa čistia nielen mechanicky, ale aj biologicky a až potom sa vypúšťajú do vodných tokov. „Vplyv zrážkových vôd je nepriaznivý na čistiaci účinok čistiarní a nepriaznivo ovplyvňuje aj ochladzovanie na biologický stupeň čistenia. Množstvo vôd čistených v čistiarňach sa platí správcovi toku, do ktorého je odtok z čistiarne vyústený, teda v našom prípade Povodiu Váhu. Pre rok 2003 budú už platiť iné pravidlá, vyplývajúce zo zákona č. 442/2002 a poplatky za zrážkovú vodu sa budú platiť podľa vykonávacieho predpisu, ktorý sa v súčasnosti pripravuje,“ dodal Ing. Lagíň.
Zrážková voda, hoci je mäkká, spôsobuje vodárom „tvrdé“ problémy. Naviac, keď je po zime premiešaná so soľou či drobnými kamienkami, o čom by svoje vedeli „povedať“ pieskové filtre. Podľa nového zákona však aj za túto vodu budú vodárom musieť zaplatiť tí, ktorým to-ktoré územie patrí. Jozef Šprocha
