li železné strelky zo šípov Michalová, kopec, akých je na okolí veľa. Zarastený horou, nenápadný až na bralo, ktorému ľudia dali názov Široká. V susedstve sa nachádza ešte jedno bralo na vrchole s úzkym hrebienkom, ktoré kedysi dostalo meno Úzka. Na Širokom je široké temeno, kde sa radi zastavia turisti, výletníci a milovníci prírody, po ktorých ostali popol, obhorené konáre, plechovky, papiere. Poloha severne od brala sa volá Dedkovec, lebo podľa nepísanej kroniky tu žili naši dedkovia. Dolu v doline pod Širokou pri potôčiku, vtekajúceho do Kátlinského potoka sú široké lúky – Šimúnky. Ich názov mohol vzniknúť od mena Šimon, ale i niekedy pred 9. storočím od slova semja – rodina. Doteraz sa v Dolnej Marikovej zachovala povesť, že najstaršia Mariková bola práve tu a jej pravdivosť dokazuje i predhistorické sídlisko. Našli sa tu črepy z púchovskej kultúry, i keď iba povrchovým zberom v krtincoch. Tu bolo pravdepodobne podhradie dreveného hradu a o jeho existencii na Širokej netreba pochybovať. Dôkazom sú rôzne nálezy. Ľudia sa tu usadili koncom doby kamennej asi 2500 – 3000 rokov pred Kristom. Zapáčilo sa tu i ľudu badenskej, čiže kanelovej kultúry. Odvtedy bola Široká obývaná s prerušeniami až do stredoveku. V jej tesnom susedstve na Dedkovci sa našli halštatské črepy i črepy ľudu púchovskej kultúry. Ešte vyššie na chrbte Michalovej Martin Olšovský a Stanislav Miko objavili stopy zemného opevnenia z konca doby kamennej. Ľud púchovskej kultúry u nás žil v 1. storočí p. n. l., bol veľmi početný a mal tu významné stanovisko. Počas niekoľkých storočí prežil na prelome letopočtov katastrofický horizont a zrejme kvôli nájazdom sa rozptýlil v chaose sťahovania národov v 5. storočí (to je iba autorov ničím nepodložený názor). Južne od brál sa nachádzajú ďalšie črepy a mazanica z chát, ba i niekoľko kúskov železné strusky. Niekde tu bola zrejme taviaca pec na železnú rudu. A kde sa tavilo železo, museli byť i kováči, vyrábajúci zbrane a nástroje, veď na temene sa našla i nákova. Členovia archeologického krúžku z Považskej Bystrice viackrát túto lokalitu navštívili a nájdené premety odovzdali do múzea v Žiline a Orlovom.
Neskôr sa na Širokej usadili Slovania. Boli to Slovieni, naši priami predkovia, ktorí sa prisťahovali ešte za púchovskej kultúry alebo možno i v 6. storočí, lebo sa našlo veľa predmetov aj z Pribinových čias.
V lete roku 1999 našiel autor spolu Gašparom Zemančíkom dve zachovalé železné roľnícke čeriesla, dlhé 55 a 45 cm, dve železné kosy a radlicu. Neskôr sa našlo držadlo a kovanie z dreveného vedra, železné nožíky, konské zubadlo. Zaujímavý bol i pozlátený gombík, jazdecký strmeň, avšak už značne skorodovaný.
Z toho sa dá usúdiť, že na Širokej bol drevený hrádok, sídlo veľmoža. Najväčším prekvapením bol nález piatich železných veľkomoravských hrivien. Z nich dve sú celé, dve napoly zlomené a jedna neúplná. Ide o najsevernejší nález hrivien na Slovensku. Za čias Veľkej Moravy boli váhovou jednotkou i platidlom, čo značí, že v 9. storočí sa tu čulo obchodovalo.
Malý hrádok trval asi od pribinovských čias do prvej polovice 10. storočia. Keď staromaďarské nomádske kmene, nazývané Turkami aj Uhrami, prišli koncom 9. storočia k Dunaju, ich lúpežné nájazdy postihli najprv dnešné Maďarsko, južné Slovensko, východné Rakúsko a Moravu. Niektoré oddiely prenikli až na stredné Považie a za obeť im padol hrádok Široká. Na južnej strane bol mohutný kamenný val, ostatné strany boli neprístupné. Hrádok zničil oheň pravdepodobne medzi rokmi 907 – 955, medzi zánikom veľkomoravského štátu a porážke starých Maďarov pri Augsburgu. Dá sa to predpokladať podľa železných hrotov šípov, ktorým archeológovia dali prívlastok staromaďarské. Dnes je val rozsypaný a práve tu sa našlo päť staromaďarských streliek, ktoré sú typické tým, že nemajú tulajku a krídelká. O dobýjaní hrádku z tejto strany svedčí šesť streliek iného typu. Z obrancov pravdepodobne nikto neprežil.
Bralo spustlo a ostali iba ohňom opálené kamene s troskami nádob, rozdrvenými črepmi a slovanskými ozdobami vlnicami. Všetko odvial vietor času, len názvy Dedkovec a Šimúnky ostali, ale tie veľa nepovedia, tajomstvo si starostlivo strážia.
Práve v posledných rokoch sa podarilo nájdenými predmetmi na Širokej odhaliť aspoň kúsok zabudnutej histórie Marikovskej doliny a celého stredného Považia. Tento názor majú i poprední odborníci v čele s PhDr Karolom Pietom z Nitry. Štefan Meliš
