ného úradu šesťstotisíc korún, ktoré muselo zaplatiť napríklad za poistenie budov Považská Bystrica - Už po jedenásty raz sa mesto uchýlilo k osvedčenej forme v hospodárení - rozpočtovému provizóriu, ktoré bude platiť v podstate tri mesiace. Prečo sa opätovne rozhodlo pre tento krok? Na túto i ďalšie otázky zamerané najmä na školstvo nám odpovedal Ing. Jozef Šebák, vedúci odboru rozpočtových a ekonomických činností mestského úradu.
Pre provizórium sme sa rozhodli aj preto, lebo v decembri boli komunálne voľby a bolo treba vytvoriť časový priestor pre nové zastupiteľstvo, aby mohlo rozhodnúť o rozvojových programoch mesta. Ďalším dôvodom boli aj financie na presunuté kompetencie. Napríklad až minulý týždeň sme dozvedeli, aký objem peňazí dostaneme pre školstvo na I. polrok. Táto suma je presne taká istá ako v II. polroku minulého roka - 15,929 miliónov korún. Hovorím o prevádzkových nákladoch, pretože mzdové idú cez okresné úrady. Z tejto sumy musíme vyčleniť minimálne 80 percent na energie, ktorých cena sa od januára zvýšila od 18 do 30 percent. Niekoľkomiliónový rozdiel pôjde na účet mesta? Ďalším paradoxom je, že štát vôbec nezohľadňuje to, že síce k 30. júnu k nám prechádzalo školstvo oddlžené, ale záväzky vlastne vyplynuli aj z toho, že prvý polrok nebol dostatočne pokrytý finančnými prostriedkami. Nezohľadnil to ani v II. polroku ani teraz. Naviac počas prvých šiestich mesiacov roka sú náklady na teplo vyššie, pretože sa kúri štyri mesiace, ale z pridelených peňazí môžete minúť len polovicu polroka. Deficit financií sme pripravení riešiť aj formou dočasných výpožičiek právnym subjektom a v rámci rozpočtových možností nám ich v ďalšom štvrťroku vrátia. Jednoznačne sa však ukazuje, že objem prostriedkov je absolútne nepostačujúci.
Bude schopné mesto vykryť rozdiel?
O tom bude rozhodovať nové mestské zastupiteľstvo. Pochopiteľne, že mesto sa bude brániť a bude niektoré veci rozporovať. No život si vyžaduje ich promptné riešenie. Môže napríklad zostať škola bez vody alebo bez tepla?
Každý mestský objekt by mal byť poistený. Je to skutočne tak?
Už zo zákona nemôžeme ponechať budovy bez poistenia. Pokiaľ školy patrili pod štát, poistenie hradil okresný úrad zo svojich prevádzkových nákladov. Táto suma sa však už v pridelených financiách zo štátu neobjavila, teraz ide na účet mesta. Len v druhom polroku minulého roka sme na poistnom zaplatili 160 tisíc korún. Keďže chceme, aby nám štát uhradil zvýšené výdavky, v nadväznosti na presun kompetencií sme voči štátu uplatnili cestou okresného úradu faktúru vo výške vyše 600 tisíc korún. Nárokovaná čiastka sa týka aj nákladov na vybavenie kancelárií pre pracovníkov, ktorí prešli pod mesto z okresného úradu. Prišla s nimi časť prostriedkov na bežnú prevádzku, ale kapitálové výdavky nie, takže počítače, posilnenie počítačovej siete, atď., išlo zatiaľ z našich nákladov.
Neohrozí nedostatok peňazí prevádzku škôl?
Ako som už povedal, budeme robiť všetko pre to, aby školstvo bolo funkčné. Budeme musieť prehodnotiť aj delimitovanie prostriedkov na jednotlivé školy, ktoré majú právnu subjektivitu. Zatiaľ môžem povedať, že na rekonštrukcie prostriedky nezostávajú. Keď sme si pri presune mapovali technický stav budov, zistili sme, že na ich opravy bude potrebných minimálne 60 miliónov korún. Sú prípady, ktoré sa nebudú môcť odkladať, ale bude ich treba okamžite riešiť. Napríklad havária vodovodu, striech... Preto aj pri schvaľovaní rozpočtu sa budú musieť tieto faktory brať do úvahy a posúdiť, čo treba považovať za prioritu. Môže sa stať, a zrejme sa tak budú aj poslanci orientovať, že v tomto roku sa budú musieť prehodnotiť rozvojové úlohy. Veď napríklad na osvetlenie mesta budeme potrebovať o 2-3 milióny korún viac a samozrejme, že nárast cien energií sa prejaví aj v iných oblastiach. Rozpočtový prebytok za rok 2002 vo výške 14,5 milióna korún nám síce pomôže niektoré prípady vyriešiť, ale ani zďaleka nepokryje všetky potreby. Viera Žaludková
