r. Tak muselo urobiť Staré Podvažie pod Ilavou, keď tisícročná povodeň v roku 1813 odniesla všetky domy a iné staviská s dobytkom a hydinou. Aj koryto rieky sa utiahlo pod mestečko, a tým zanikla i obec.
Od roku 1473 mala Ilava dvoch zemepánov. Blažej Magyar adoptoval svojho zaťa Pavla Kinisziho a dal mu polovicu majetku. Bolo v ňom Podvažie, Prejta a Beluša. Na základe kráľovského príkazu Mateja Korvína, Nitrianska kapitula 26. januára 1473 rozhodnutie akceptovala, a tak sa Podvažie dožíva 530 rokov od prvej zmienky v spomínanej listine. V okolí boli lány, nechýbal majer a remeselníci, aby robili práce pre hrad. Je pravdepodobné, že v čase udelenia prvých výsad Ilave v rokoch 1330-1335, možno i skôr, išlo len o tú časť chotára, ktorá sa volala Staré Podvažie. V listine z roku 1473 sa spomína obec ako majetok patriaci k ilavskému panstvu. Podstatný rozdiel bol v tom, že Podvažie bolo samostatnou obcou (osadou) a jeho chotár si nemohli Ilavčania privlastňovať. Odvtedy prestali spory medzi zemanom z Pominovca a Ilavy.
Roku 1601 sa uskutočnil súpis poddanských povinností. Mešťania mohli pred výročnými jarmokmi voľne predávať pivo a na moste vyberať mýto. Most museli udržovať v dobrom stave, pokiaľ na jar neprišiel ľadochod a nezničil ho. Mestečku patril prievoz. Prenajali ho 22. decembra 1777 na ďalšie tri roky za 6 zlatých ročne, za ďalších 8 zlatých pri výročných jarmokoch, Ondrejovi Morymu a jeho spoločníkom z Podvažia. Väčšie opravy člnov hradila Ilava. Prievozníci len občas platili poplatky, časť im odpustili za povodne, mrazy a nepokoje. Povodeň roku 1794 úplne zničila kompu a odniesla člny. Výdavky na novú činili 92 zlatých a 25 denárov, ktoré uhradili z mestskej pokladne. Potom prišla tisícročná povodeň roku 1813, ktorá zanechala po sebe spúšť. Preto gróf Königsegg venoval časť z poľa na pravom brehu Váhu Podvažanom, aby si postavili domy s jednou ulicou. Od roku 1814 poznáme terajšie Podvažie, ako najbližšieho suseda s Váhom. Z jedného brehu k druhému premávala kompa, aby zblížila vzdialenosti ľudom najmä v čase jarmokov a trhov. Tá zanikla v minulom storočí, keď sa vybudoval montovaný most po 2. svetovej vojne ako dar UNRRA. Až v roku 1974 bol postavený terajší a cesta vedie poza obec. Pri obecnom dome je zvláštnosť, stretáva sa tam 13 ciest. Teraz patrí Podvažie so 125 obyvateľmi spolu so Savčinou k Pruskému, čo v minulých rokoch poznačilo jej vývoj: zanesená kanalizácia, rozbitá cesta, mostík bez zábradlia, smetisko v chotári, omše bývajú v dome smútku bez el. osvetlenia. Preto očakávajú, že prídu aj lepšie časy. Oslavy 530. výročia od prvej písomnej zmienky a obci by chceli osláviť začiatkom júla, keď v obci pri kaplnke býva v nedeľu omša. (jd)
