ota, bez ktorej si život v súčasnosti nevieme ani predstaviť. Stretávame sa s nimi každodenne, či už v obchodnom styku, zamestnaní v cestovnom ruchu, skrátka všade. No nie všetci poznáme, aké peniaze nás sprevádzali v minulosti, či v nedávnych dobách. Keďže peniaze sa vyvíjali hlavne z obchodných dôvodov, musíme sa vrátiť takmer na počiatok obchodu a to až do doby kamennej. Už v staršej dobe kamennej asi pred 20-tisíc rokmi, používal sa na obchodné účely (na Slovensku známe lokality: Cejkov, Kašov) obsidián – sopečné sklo, ktorý slúžil ako platidlo. Známymi platidlami boli tiež mušle kauri, ktoré sa nachádzajú na našich archeologických lokalitách. U nás sa používali skôr ako surovina na výrobu bižutérie. Ďalšími známymi platidlami na našom území v čase Veľkej Moravy boli železné hrivny sekerkovitého tvaru, ktoré slúžili tiež ako surovina. Prvé peniaze, ktoré poznáme na našom území, razili Kelti už v 1. storočí p.n.l. známe ako: BIATEC, NONNOS, MACIUS, AINORIX, BUSU, TITTO, DEVIL, tiež nitrianského, veľkobystrického, liptovského, divinského, či púchovského typu, atď. Po násilnom vysťahovaní keltských kmeňov germánskymi kmeňmi, peniaze stratili u nás svoj význam a zanikli na viac ako tisíc rokov.
Peňažnú sústavu obnovil a začal používať až uhorský kráľ Štefan I. (997-1038). Dostali názov podľa rímskych mincí, ktoré sa nazývali denáre a obolusy. Razili sa zo striebra a to v Nitre a Bratislave. Počas panovania Bela III. (1172-1196) sa začal raziť nový typ jednostranných mincí – brakteáty. Veľký význam pre vývoj mincí na Slovensku mal panovník Karol Róbert (1308-1342), ktorý rozšíril mincovníctvo a zaviedol razbu väčších mincí – grošov a začal raziť prvé zlaté mince, ktoré sa nazývali florény a neskôr známe dukáty. V roku 1328 nechal postaviť v Kremnici mincovňu, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Jednou z najmenších mincí, ktoré sa razili počas Žigmunda (1386-1437) boli pazrusy a od 15. storočia sa razili zasa najväčšie mince – toliare, ktoré pretrvali až do konca 19. storočia. Pri razbe toliarov sa postupne prechádzalo od ručnej razby kladivami k razbe ručnými valcovacími a skrutkovými lismi – balanciery, ktoré umožnili razbu väčších a dokonalejších mincí. Jednou z mála známych mincí bola minca duarius. Viac používané strieborné neskôr medené mince boli grajciare a poltúry. Obdobia panovania Habsburgovcov boli sprevádzane aj rôznymi povstaniami. František Rákoczi II zaviedol razbu nových mincí, ktoré sa nazývali libertáše. Ďalšími medenými mincami boli grešle a v 19. stor. to boli známe strieborné zlatky.
Na území Rakúsko - Uhorskej monarchie sa používali tiež peniaze ako cestensimi, sendo, liard, líra a iné. Od roku 1892 po menovej reforme Františka Jozefa I. sa začali používať peniaze, ktoré poznáme aj dnes pod názvom koruny a haliere. I keď nie sú spomenuté všetky peniaze a platidlá, ktoré sa u nás používali, ale podstatná časť, ktorá sprevádzala našich predkov v dávnych minulostiach. Ladislav Janech
