o chlapcovi menom Erik, nedalo mi, aby som sa neozvala. Odsúdiť a z jednej príhody vyvodiť jednoznačný a negatívny záver je veľmi ľahké. Erik je chlapec zo susedstva a poznám ho už dávno. Pred pár rokmi sa stalo, že pri našich dverách zazvonil malý chlapček a veľmi slušne poprosil o kúsok chleba. Prekvapil ma svojou požiadavkou. Ponúknutý banán, pomaranč a jablko odmietol a trval na chlebe. Zaujalo ma to, a keď som spoznala chlapcovu matku, rozpovedala som jej o svojej skúsenosti s Erikom. Zalomila rukami. Chlapec je ťažký cukrovkár, ktorému dvakrát denne pichá inzulín (teraz si Erik sám pichá 4 razy za deň) a toľko vecí nesmie!
Nechcela by som byť v Erikovej koži a v koži jeho matky už vôbec nie – veď ona musí zakazovať synovi nie ďalšiu Delissu, ale každý kúsok chleba navyše! Ako Erik rastie, naučil sa dostať k nedovolenému aj týmto spôsobom – v jeho detskej hlavičke ešte nevyzrela myšlienka, že si takýmto spôsobom škodí. Sama neviem, ako by sa dalo takto postihnutým deťom pomôcť. Kto vie, nech poradí. (bj)