Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Les je preňho splneným životným snom

Ing. Anton Gavlík st. zažil pri práci na Orave, Po

hroní, Tatrách a Považí nálety, hlad, dobrodružstvo i pobyt v nemocnici Mladý vysokoškolák robí zememeračský ťah po hrebeni Vršateckých skál. Krajinou sa zrazu mihnú tiene, ktoré sprevádza tupé dunenie. Študent pokračuje v práci, keď tu zrazu božské ticho prerušia detonácie výbuchov. V tom okamihu nasmeruje ďalekohľad na juh a vidí, ako americké bomby dopadajú na Dubnicu. A tu, z miesta, kde ešte pred chvíľou počúval spev vtákov a šuchot trávy, sleduje ničivé bombardovanie. Má šťastie, pretože slnko je jeho spojencom, lebo lúče nespôsobujú záblesk od okulára a neupozorňujú na pozorovateľa sprievodné stíhačky.

SkryťVypnúť reklamu

Les dospieva neskôr

ako človek

Podľa lesníckej terminológie je osemdesiat rokov hranicou, dokedy ešte lesný porast podlieha výchove. U 82-ročného Ing. Antona Gavlíka to už dávno neplatí, v tomto prípade je skôr opak pravdou. Ale poďme od začiatku. Rodák z Ladiec začal študovať gymnázium v Trenčíne a po maturite v roku 1941 odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú školu lesného inžinierstva, ale po presťahovaní školy promoval v roku 1946 v Košiciach. Po päťmesačnej vojenskej službe sa zamestnáva u štátnych lesov a v roku 1947 nastupuje na taxačné oddelenie riaditeľstva do Banskej Bystrice k svojmu profesorovi Ing. Antonovi Hatiarovi, ktorý na „vysokej“ prednášal zariadenie lesa – teda plánovanie od lesnej plochy až po zistenie drevnej hmoty a predpisy rúbania a výsadby.

SkryťVypnúť reklamu

Prvá zastávka

na Orave

Prvou štáciou mladého inžiniera bola lesná správa v Habovke na Orave patriaca k Oravskému komposesorátu. „Našou úlohou bolo zisťovanie zmien proti starému hospodárskemu plánu, ktorý sa robil pred desiatimi rokmi. Nový stav sa zameriaval a zanášal do základných máp, z ktorých po doplnení ostatných lesníckych údajov boli vyhotovené porastové mapy.“ Ani dnes, po viac než päťdesiatich rokoch, A. Gavlík nezabudol na farebné označenie vekových tried, ktoré sú odstupňované po 20 rokoch - biela, žltá, ružová, zelená, atď. „Neboli to ľahké časy, domov sa chodilo raz do mesiaca, inak sa nedalo. Povozov nebolo, tak sme chodili väčšinou pešo, denne zo Zuberca až pod Roháče. Za päť mesiacov som zodral dvoje bagančí a dvoje nohavíc. Bolo tam množstvo zveri, čo mňa ako poľovníka, pretože som poľoval od osemnástich rokov, potešilo. Okrem jelenej a srnčej zveri tu bolo veľa medveďov, najmä v doline Látaná. Tam som sa skôr venoval rybáreniu, pretože v tejto oblasti boli prekrásne pstruhy, čo nám obohacovali kuchyňu, aby sme nemuseli žiť iba na amerických konzervách. Privilégium na ich chytanie mal však iba pán farár. My sme mohli chytať, ale riaditeľ nás nesmel vidieť,“ uškŕňa sa šibalsky. No pri prácach v tejto pohraničnej oblasti okrem hladu, keď im figuranti po ceste vyjedli z kastrólov mäso a nechali iba polievku, hrozilo i nebezpečenstvo. Bolo krátko po vojne a viaceré porasty boli ešte zamínované. Okrem toho z Poľska sa snažili cez naše územie preniknúť na západ benderovci, lenže našťastie sme ich nestretli.“

SkryťVypnúť reklamu

Prefíkané húsenice nenaleteli

Po vojne sa v lesoch praktizovali tzv. holoruby, kedy sa les vyrúbal dohola a vzápätí vysadil nový, čo stálo veľa peňazí. „Nevyužívala sa múdrosť prírody. V úrodných rokoch sa les obnovuje sám a závisí na šikovnosti hospodára, ako to využije. V mojich začiatkoch prišli k nám Švajčiari, ktorí boli zvedaví, za akých podmienok rastie u nás jedľa, pretože u nich jej hrozil zánik. Táto hrdá kráľovná ihličnatých lesov je citlivá na škodliviny, lebo má viac dýchacích orgánov – prieduchov, čo je v prípade imisií negatívom. Keď sa otvárala hlinikáreň v Žiari nad Hronom, po roku sa zistilo, že unikajúce splodiny spôsobujú nielen úhyn včelstiev, lesnej zveri, ale i likvidáciu jedlí. K tomu sa pridal sekundárny škodca - obaľovač jedľový a s jedľami to išlo dolu kopcom. Jedľa má na konci vetvičky pupeň, kde húsenica prezimovala. Na jar začala žrať a za život skonzumovala asi 20 – 30 ihličiek. Do boja proti nej „vytiahlo“ niekoľko lietadiel a prášili ostošesť DDT. Keď sa zisťoval účinok, prišiel šok, lebo kým vo výške 200 metrov nad morom jedy zabrali, o sto metrov vyššie nie. Jednoducho pri nižšej teplote vo väčšej nadmorskej výške húsenica nevyšla z úkrytu a vybabrala s lesníkmi.“

Pomocníkmi

sa stali lietadlá

„V roku 1948 som bol v rámci taxačného oddelenia s celoslovenskou pôsobnosťou nasadený so štyrmi kolegami na spracovanie nového hospodárskeho plánu v Starých Horách, kde končila jeho platnosť. Prvýkrát v histórii lesníctva boli použité letecké snímky. Nebolo to jednoduché, pretože sme sa nemali od koho učiť. Lietadlo lietalo nad lesným závodom iba z jednej strany a fotografovalo. Aby mal pilot uľahčenú úlohu, orientoval sa podľa signálov v tvare T z térového papiera postriekaného vápnom. Výsledkom boli snímky 15 x 15 cm s 30 percentným prekrytom. Problém bol, ako dostať obraz zo snímky do mapy. Pracovníci fotogrametrického ústavu v Bratislave ho vložili do optického prístroja, obraz premietli do základnej mapy na výkyvnom stole. Ak sa doliny či hrebene na určitej časti snímky a mapy kryli, urobili snímku. Vyhodnotené snímky mali bizarné tvary, ale bol to už krok vpred. Zmeny v porastoch mohli byť zanesené do nových máp.“

Tlmočníkom

nočný vartáš

„V tom istom roku začiatkom septembra sme boli vyslaní na Lesnú správu Rožňava zmapovať bývalé andrássyovské lesy a spracovať podklady pre nový plán. Aj tu sa používali letecké snímky, ale postup bol náročnejší. Pri používaní vreckových stereoskopov dostali zabrať najmä oči, v dôsledku čoho som sa ocitol dva týždne v košickej nemocnici.“ Po príchode narazil na veľký problém – nevedel maďarsky. Z domácich slovenčinu ovládali iba učiteľ a Cigán Gejza, ktorý robil figuranta. „Robil nočného vartáša a za odmenu mi každú noc vytruboval pod oknom. Ako mladý inžinier som dostal štyroch praktikantov, ktorí boli prvýkrát v teréne a každému z nich som musel zadeliť robotu. Hoci možno i ja by som ešte potreboval vedúceho, musel som sa ním stať sám.“

Míny, tanky,

čučoriedky

„Pri prácach sme bývali v chatách a robotníckych ubytovniach v spacákoch a spoločníkmi boli myši, ktoré nás v noci rušili. Na Starých Horách bola so mnou i manželka, ale to bolo aj naposledy. Pri prácach som našiel všeličo, neďaleko Donovalov som v hore objavil tri tanky aj s guľometmi, no keď som sa o rok vrátil, už tam guľomety neboli a aj pásy niekto odmontoval. V lesoch na Prašivej a Balážoch neboli výnimkou ani ľudské ostatky z vojny. V Rožňave sme často nachádzali veľa munície do ručných zbraní a míny do mínometov. Najväčšiu radosť som mal z množstva čučoriedok na Starých Horách a po Roháčmi.“

Desatorák

zo Smrekovice

„V roku 1956 ma pozval priateľ z Ružomberka na jeleňa. Ruja končila a plán odstrelu stále nebol splnený. Ubytovali sme sa na Smrekovici, kde bolo nádherne. Večer sme pred chatou počúvali, ale jelene sa ozývali slabo. Ráno sme sa pobrali južným smerom za nepravidelne sa ozývajúcim jeleňom v starých bučinách. Pod nohami nám šuchotalo čerstvo napadané lístie, preto sme postupovali opatrne. Keď sme usúdili, že jeleň nie je ďaleko, vyzuli sme baganče, zišli z chodníka a započúvali sa. Jeleň bol blízko. Po niekoľkých opatrných krokoch sme zastali a pozorovali. Z bučiny vytiahol starší lovný jeleň s troma laňami, zastal a mohutne zatrúbil. Vystrelil som, jeleň vyskočil, otočil sa a odskočil. Po niekoľkých minútach sme na nástrele zistili farbu a asi 15 metrov ďalej i zhasnutého nepravidelného desatoráka. Bol to môj najlepší úlovok. Ledva sme ukončili vývrh, keď sa nad nami objavili krkavce, ktoré si prileteli po svoj diel.“

Úlovok

zožrali medvede

„Keď som pôsobil v okolí Hronca a Čierneho Balogu, dostal som povolenie na odstrel jeleňa v Kramniskej u polesného Zvaru. Keďže som nemal vlastnú pušku, požičal mi svoju. Zvečerievalo sa, keď sa asi 200 metrov od nás ozval jeleň. Pretože chodník nebol, vyzuli sme sa, aby ani vetvička nepraskla a neprezradila nás. Prešli sme asi sto metrov a čakali. Smerom k nám bolo počuť praskot konárov a vtom sa objavil jeleň s dvoma laňami. Strieľať sa nedalo, pretože prechádzali hustým bukovým zmladením a stratili sa. Mali sme šťastie, pretože o chvíľu asi 60 metrov od nás stál výradový jeleň. „Padneš ako podťatý,“ pomyslel som si. Potiahol som kohútik. Cvak, no puška nič. Obtiahol som záver, ale jeleň odskočil. Polesný ma upozornil, že podľa smeru úniku pôjde cez rúbanisko. Zbadali sme ho. Zaľahol som za peň, pušku položil na chlebník, vystrelil a jeleň padol. „Nádherná rana,“ ozval sa polesný. Len čo to dopovedal, jeleň sa zdvihol a odskočil. Prišli sme na nástrel a zistili farbu. Keďže bolo šero, rozhodli sme sa, že ráno zoberieme farbiara a jeleňa dohľadáme. Ráno však bola hrubá námraza, ktorá naše úsilie prekazila. Ohlodané zbytky našli poľovníci o niekoľko dní neskôr. Môj jeleň sa stal obeťou medveďov.“

Na dôchodku

kronikárom

Ani po odchode na zaslúžený odpočinok nedal Anton Gavlík ruky do lona. Keď ho v roku 1992 predseda OV SPZ Ing. Ivan Maliňák požiadal, či by neviedol kroniku po svojom predchodcovi, súhlasil. Desať rokov ju nielen poctivo viedol, ale aj spätne dopisoval a obohacoval kresbami a kolážami z poľovníckymi motívmi. Okrem nej „má“ na svedomí aj kroniku lesného závodu. Veľkou mierou prispel i do publikácie Inventarizácia lesov Slovenska 1949 – 53. Dnes už do lesa chodí málokedy, ale aj tak sa môže pochváliť pekným úlovkom. Nedávno nazbieral plný košík šampiňónov, ktoré mu vyrástli priamo pod stromom v dvore. Jozef Šprocha

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 996
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 141
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 971
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 613
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 572
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 903
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 766
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 509

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Kto v tom má jasno alebo Keď kengury volajú
  2. Marek Mačuha: Pravda nebýva uprostred
  3. Viera Spišáková: Trapas koláčový II.
  4. Anton Sládek: Bratislava - Prezidentská (Grasalkovičova) záhrada
  5. Rastislav Puchala: Narodila sa kniha
  6. Anna Miľanová: Sloníča...2022
  7. Marek Košík: Anaëlle - bez lásky, ani na krok
  8. Štefan Vidlár: KET
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 397
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 823
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 690
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 4 240
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 4 157
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 966
  7. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 667
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 267
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Róbert Petruš.

Druholigový hráč Pov. Bystrice Róbert Petruš (ročník 1994) sa narodil v Žiline, je i odchovancom z klubu z mesta pod Dubňom.


Ján Borčányi 21 h
MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


22 h
Ilustračná foto

Všetko, čo potrebujete vedieť o blížiacich sa voľbách v regióne.


30. sep

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


30. sep

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Kto v tom má jasno alebo Keď kengury volajú
  2. Marek Mačuha: Pravda nebýva uprostred
  3. Viera Spišáková: Trapas koláčový II.
  4. Anton Sládek: Bratislava - Prezidentská (Grasalkovičova) záhrada
  5. Rastislav Puchala: Narodila sa kniha
  6. Anna Miľanová: Sloníča...2022
  7. Marek Košík: Anaëlle - bez lásky, ani na krok
  8. Štefan Vidlár: KET
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 397
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 823
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 690
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 4 240
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 4 157
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 966
  7. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 667
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 267
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu