Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Les je preňho splneným životným snom

Ing. Anton Gavlík st. zažil pri práci na Orave, Po

hroní, Tatrách a Považí nálety, hlad, dobrodružstvo i pobyt v nemocnici Mladý vysokoškolák robí zememeračský ťah po hrebeni Vršateckých skál. Krajinou sa zrazu mihnú tiene, ktoré sprevádza tupé dunenie. Študent pokračuje v práci, keď tu zrazu božské ticho prerušia detonácie výbuchov. V tom okamihu nasmeruje ďalekohľad na juh a vidí, ako americké bomby dopadajú na Dubnicu. A tu, z miesta, kde ešte pred chvíľou počúval spev vtákov a šuchot trávy, sleduje ničivé bombardovanie. Má šťastie, pretože slnko je jeho spojencom, lebo lúče nespôsobujú záblesk od okulára a neupozorňujú na pozorovateľa sprievodné stíhačky.

Skryť Vypnúť reklamu

Les dospieva neskôr

ako človek

Podľa lesníckej terminológie je osemdesiat rokov hranicou, dokedy ešte lesný porast podlieha výchove. U 82-ročného Ing. Antona Gavlíka to už dávno neplatí, v tomto prípade je skôr opak pravdou. Ale poďme od začiatku. Rodák z Ladiec začal študovať gymnázium v Trenčíne a po maturite v roku 1941 odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú školu lesného inžinierstva, ale po presťahovaní školy promoval v roku 1946 v Košiciach. Po päťmesačnej vojenskej službe sa zamestnáva u štátnych lesov a v roku 1947 nastupuje na taxačné oddelenie riaditeľstva do Banskej Bystrice k svojmu profesorovi Ing. Antonovi Hatiarovi, ktorý na „vysokej“ prednášal zariadenie lesa – teda plánovanie od lesnej plochy až po zistenie drevnej hmoty a predpisy rúbania a výsadby.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá zastávka

na Orave

Prvou štáciou mladého inžiniera bola lesná správa v Habovke na Orave patriaca k Oravskému komposesorátu. „Našou úlohou bolo zisťovanie zmien proti starému hospodárskemu plánu, ktorý sa robil pred desiatimi rokmi. Nový stav sa zameriaval a zanášal do základných máp, z ktorých po doplnení ostatných lesníckych údajov boli vyhotovené porastové mapy.“ Ani dnes, po viac než päťdesiatich rokoch, A. Gavlík nezabudol na farebné označenie vekových tried, ktoré sú odstupňované po 20 rokoch - biela, žltá, ružová, zelená, atď. „Neboli to ľahké časy, domov sa chodilo raz do mesiaca, inak sa nedalo. Povozov nebolo, tak sme chodili väčšinou pešo, denne zo Zuberca až pod Roháče. Za päť mesiacov som zodral dvoje bagančí a dvoje nohavíc. Bolo tam množstvo zveri, čo mňa ako poľovníka, pretože som poľoval od osemnástich rokov, potešilo. Okrem jelenej a srnčej zveri tu bolo veľa medveďov, najmä v doline Látaná. Tam som sa skôr venoval rybáreniu, pretože v tejto oblasti boli prekrásne pstruhy, čo nám obohacovali kuchyňu, aby sme nemuseli žiť iba na amerických konzervách. Privilégium na ich chytanie mal však iba pán farár. My sme mohli chytať, ale riaditeľ nás nesmel vidieť,“ uškŕňa sa šibalsky. No pri prácach v tejto pohraničnej oblasti okrem hladu, keď im figuranti po ceste vyjedli z kastrólov mäso a nechali iba polievku, hrozilo i nebezpečenstvo. Bolo krátko po vojne a viaceré porasty boli ešte zamínované. Okrem toho z Poľska sa snažili cez naše územie preniknúť na západ benderovci, lenže našťastie sme ich nestretli.“

Skryť Vypnúť reklamu

Prefíkané húsenice nenaleteli

Po vojne sa v lesoch praktizovali tzv. holoruby, kedy sa les vyrúbal dohola a vzápätí vysadil nový, čo stálo veľa peňazí. „Nevyužívala sa múdrosť prírody. V úrodných rokoch sa les obnovuje sám a závisí na šikovnosti hospodára, ako to využije. V mojich začiatkoch prišli k nám Švajčiari, ktorí boli zvedaví, za akých podmienok rastie u nás jedľa, pretože u nich jej hrozil zánik. Táto hrdá kráľovná ihličnatých lesov je citlivá na škodliviny, lebo má viac dýchacích orgánov – prieduchov, čo je v prípade imisií negatívom. Keď sa otvárala hlinikáreň v Žiari nad Hronom, po roku sa zistilo, že unikajúce splodiny spôsobujú nielen úhyn včelstiev, lesnej zveri, ale i likvidáciu jedlí. K tomu sa pridal sekundárny škodca - obaľovač jedľový a s jedľami to išlo dolu kopcom. Jedľa má na konci vetvičky pupeň, kde húsenica prezimovala. Na jar začala žrať a za život skonzumovala asi 20 – 30 ihličiek. Do boja proti nej „vytiahlo“ niekoľko lietadiel a prášili ostošesť DDT. Keď sa zisťoval účinok, prišiel šok, lebo kým vo výške 200 metrov nad morom jedy zabrali, o sto metrov vyššie nie. Jednoducho pri nižšej teplote vo väčšej nadmorskej výške húsenica nevyšla z úkrytu a vybabrala s lesníkmi.“

Pomocníkmi

sa stali lietadlá

„V roku 1948 som bol v rámci taxačného oddelenia s celoslovenskou pôsobnosťou nasadený so štyrmi kolegami na spracovanie nového hospodárskeho plánu v Starých Horách, kde končila jeho platnosť. Prvýkrát v histórii lesníctva boli použité letecké snímky. Nebolo to jednoduché, pretože sme sa nemali od koho učiť. Lietadlo lietalo nad lesným závodom iba z jednej strany a fotografovalo. Aby mal pilot uľahčenú úlohu, orientoval sa podľa signálov v tvare T z térového papiera postriekaného vápnom. Výsledkom boli snímky 15 x 15 cm s 30 percentným prekrytom. Problém bol, ako dostať obraz zo snímky do mapy. Pracovníci fotogrametrického ústavu v Bratislave ho vložili do optického prístroja, obraz premietli do základnej mapy na výkyvnom stole. Ak sa doliny či hrebene na určitej časti snímky a mapy kryli, urobili snímku. Vyhodnotené snímky mali bizarné tvary, ale bol to už krok vpred. Zmeny v porastoch mohli byť zanesené do nových máp.“

Tlmočníkom

nočný vartáš

„V tom istom roku začiatkom septembra sme boli vyslaní na Lesnú správu Rožňava zmapovať bývalé andrássyovské lesy a spracovať podklady pre nový plán. Aj tu sa používali letecké snímky, ale postup bol náročnejší. Pri používaní vreckových stereoskopov dostali zabrať najmä oči, v dôsledku čoho som sa ocitol dva týždne v košickej nemocnici.“ Po príchode narazil na veľký problém – nevedel maďarsky. Z domácich slovenčinu ovládali iba učiteľ a Cigán Gejza, ktorý robil figuranta. „Robil nočného vartáša a za odmenu mi každú noc vytruboval pod oknom. Ako mladý inžinier som dostal štyroch praktikantov, ktorí boli prvýkrát v teréne a každému z nich som musel zadeliť robotu. Hoci možno i ja by som ešte potreboval vedúceho, musel som sa ním stať sám.“

Míny, tanky,

čučoriedky

„Pri prácach sme bývali v chatách a robotníckych ubytovniach v spacákoch a spoločníkmi boli myši, ktoré nás v noci rušili. Na Starých Horách bola so mnou i manželka, ale to bolo aj naposledy. Pri prácach som našiel všeličo, neďaleko Donovalov som v hore objavil tri tanky aj s guľometmi, no keď som sa o rok vrátil, už tam guľomety neboli a aj pásy niekto odmontoval. V lesoch na Prašivej a Balážoch neboli výnimkou ani ľudské ostatky z vojny. V Rožňave sme často nachádzali veľa munície do ručných zbraní a míny do mínometov. Najväčšiu radosť som mal z množstva čučoriedok na Starých Horách a po Roháčmi.“

Desatorák

zo Smrekovice

„V roku 1956 ma pozval priateľ z Ružomberka na jeleňa. Ruja končila a plán odstrelu stále nebol splnený. Ubytovali sme sa na Smrekovici, kde bolo nádherne. Večer sme pred chatou počúvali, ale jelene sa ozývali slabo. Ráno sme sa pobrali južným smerom za nepravidelne sa ozývajúcim jeleňom v starých bučinách. Pod nohami nám šuchotalo čerstvo napadané lístie, preto sme postupovali opatrne. Keď sme usúdili, že jeleň nie je ďaleko, vyzuli sme baganče, zišli z chodníka a započúvali sa. Jeleň bol blízko. Po niekoľkých opatrných krokoch sme zastali a pozorovali. Z bučiny vytiahol starší lovný jeleň s troma laňami, zastal a mohutne zatrúbil. Vystrelil som, jeleň vyskočil, otočil sa a odskočil. Po niekoľkých minútach sme na nástrele zistili farbu a asi 15 metrov ďalej i zhasnutého nepravidelného desatoráka. Bol to môj najlepší úlovok. Ledva sme ukončili vývrh, keď sa nad nami objavili krkavce, ktoré si prileteli po svoj diel.“

Úlovok

zožrali medvede

„Keď som pôsobil v okolí Hronca a Čierneho Balogu, dostal som povolenie na odstrel jeleňa v Kramniskej u polesného Zvaru. Keďže som nemal vlastnú pušku, požičal mi svoju. Zvečerievalo sa, keď sa asi 200 metrov od nás ozval jeleň. Pretože chodník nebol, vyzuli sme sa, aby ani vetvička nepraskla a neprezradila nás. Prešli sme asi sto metrov a čakali. Smerom k nám bolo počuť praskot konárov a vtom sa objavil jeleň s dvoma laňami. Strieľať sa nedalo, pretože prechádzali hustým bukovým zmladením a stratili sa. Mali sme šťastie, pretože o chvíľu asi 60 metrov od nás stál výradový jeleň. „Padneš ako podťatý,“ pomyslel som si. Potiahol som kohútik. Cvak, no puška nič. Obtiahol som záver, ale jeleň odskočil. Polesný ma upozornil, že podľa smeru úniku pôjde cez rúbanisko. Zbadali sme ho. Zaľahol som za peň, pušku položil na chlebník, vystrelil a jeleň padol. „Nádherná rana,“ ozval sa polesný. Len čo to dopovedal, jeleň sa zdvihol a odskočil. Prišli sme na nástrel a zistili farbu. Keďže bolo šero, rozhodli sme sa, že ráno zoberieme farbiara a jeleňa dohľadáme. Ráno však bola hrubá námraza, ktorá naše úsilie prekazila. Ohlodané zbytky našli poľovníci o niekoľko dní neskôr. Môj jeleň sa stal obeťou medveďov.“

Na dôchodku

kronikárom

Ani po odchode na zaslúžený odpočinok nedal Anton Gavlík ruky do lona. Keď ho v roku 1992 predseda OV SPZ Ing. Ivan Maliňák požiadal, či by neviedol kroniku po svojom predchodcovi, súhlasil. Desať rokov ju nielen poctivo viedol, ale aj spätne dopisoval a obohacoval kresbami a kolážami z poľovníckymi motívmi. Okrem nej „má“ na svedomí aj kroniku lesného závodu. Veľkou mierou prispel i do publikácie Inventarizácia lesov Slovenska 1949 – 53. Dnes už do lesa chodí málokedy, ale aj tak sa môže pochváliť pekným úlovkom. Nedávno nazbieral plný košík šampiňónov, ktoré mu vyrástli priamo pod stromom v dvore. Jozef Šprocha

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 293
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 434
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 198
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 719
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 491
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 427
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 539
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 494
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 265
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 062
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Obce v okrese Považská Bystrica si pomohli sami

Prípravy na testovanie finišujú. Armáda má v rukách koordináciu, no mnoho vecí si obce museli zaobstarať sami.

Andrej Torda, prednosta Okresného úradu v Považskej Bystrici
Duša Behu okolo Dulova Anton Dobrodenka behá celý život

Bežecký figliar z Dulova. Tváril sa, že nevládze, potom pridal

V malej obci Dulov býva väčšinu roka pokoj a ticho. Tretiu októbrovú nedeľu to tu ale žije, ide sa tradičný Beh okolo Dulova. Ten tohtoročný, slávnostný, sa však neuskutočnil. Dušou tohto podujatia je človek, ktorý vždy behával, beháva a behať bude, dokedy to pôjde, Anton Dobrodenka.

Dulovčania postavili pamätník Behu okolo Dulova. Druhý sprava Anton Dobrodenka.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Už ste čítali?