m nedokončenie plynu a telocvične v bolešovskej škole,“ konštatuje Ing. Rudolf Lacko Ilava – Dvadsiaty siedmy november bol dňom, kedy uplynuli štyri roky, čo do funkcie prednostu Okresného úradu v Ilave nastúpil Ing. Rudolf Lacko. To bol dôvod, aby sme s ním doterajšie pôsobenie vo funkcii zhodnotili.
Na čo z uplynulých štyroch „prednostovských“ rokoch najradšej spomínate?
Asi najlepší pocit som mal, keď sme vlani v Dubnici „zachránili“ 750 ľudí, ktorých chcel správca konkurznej podstaty prepustiť. Hľadali sme riešenia a ľudia podľa paragrafu 250 prešli do novej firmy. Prioritou bola vzájomná spolupráca špecializovanej štátnej správy, samosprávy, úradu práce a podnikateľov, kde sme sa dohodli, že v prípade väčšieho prepúšťania si spolu sadneme a budeme hľadať riešenie. Pozitívom bolo zníženie nezamestnanosti z 10,8 v roku 1998 na 5,5 percenta v roku 2002. Ovocie priniesli trhy práce, kde sme mali dosah až na „kraj“. Vytvorili sme radu regionálneho rozvoja a kladom je vybudovanie mostu cez Váh, čo otvára priestor pre podnikateľov.
Pri práci si treba stanovovať priority, aké boli vo vašom prípade?
Bolo treba udržať ilavskú nemocnicu, ktorej hrozila privatizácia a dnes je v kategórii neziskových organizácií. V školstve to boli opravy striech, zavedenie vody, plynu. Problémom bolo „spustiť“ školský rok 1999/2000, keď nebolo na triedne knihy, no vďaka sponzorom sa tak nestalo. Podobne to bolo s kriedami, radiátormi, kde v mnohých prípadoch mohli školy prežiť zimu vďaka opravám z prostriedkov mimo rozpočtu. Za štyri roky pomohli podnikatelia takmer dvadsiatimi miliónmi vo forme technickej a materiálnej pomoci. Vďaka dobrej spolupráci s nápravným ústavom, ktorý poskytol človeka, mali starkí v dome opatrovateľskej služby v Dubnici teplo.
Aká bola spolupráca s primátormi a starostami?
Nebránil som sa žiadnej aktivite. Spočiatku mala prím Dubnica, kde sa stavali byty vďaka vysporiadaným pozemkom, čo inde nebolo. Neskôr sa v tomto smere zlepšila aj situácia v Ilave, kde sa tiež začalo s výstavbou. Možno Nová Dubnica si spoluprácu nevážila. Spolupráca so starostami bola, ak mali záujem. Pretože nemožno pomáhať, keď neviem, čo dotyčný chce.
Čo sa naopak nepodarilo?
Čo treba najskôr urobiť, je telocvičňa v Bolešove, kam chodia deti z piatich obcí a konečne splynofikovať miestnu školu a materskú školu. Ďalej je to dotiahnutie cesty z nového mosta medzi Dubnicou a Bolešovom na ťah Pruské – Nemšová. Možno viac mohla pri výkupe pozemkov urobiť aj obec.
Ako sa spolupracovalo s „vrchnosťou“?
Peňazí bolo vždy málo a ako prednostovia sme sa museli dohodnúť. Keď sme v Ilave dostali peniaze na školské strechy či plynofikáciu, niekto musel počkať. My sme ustúpili Púchovu pri stavaní požiarnej zbrojnice, Považskej Bystrici pri klimatizácii úradu, Novému Mestu nad Váhom pri stavbe nového úradu a nám na revanš ustúpili pri dostavbe oboch smeroch diaľnice až po Ladce.Vždy sme uvažovali, porovnávali viacero okresov a hľadali riešenia. Mohli sme sa vzoprieť, ale takýto egoizmus by k ničomu neviedol.
Za vašej éry sa prevalila kauza Tebytex.
Je to najmä problém byrokratický, kauza mala dve formy riešenia. Prvá – správne konanie a potvrdenie pokuty 12, 7 milióna pre Tebytex voči okresnému úradu, druhá - trestno právne, lebo v auguste 2000 som podal trestné oznámenie do Trenčína, avšak vyšetrovanie nie je doteraz ukončené. Ide o vrátenie rovnakej čiastky občanom, podnikateľom, inštitúciám a školským zariadeniam, aby v budúcnosti neboli ukrátení.
Nevyskytli sa pri riešení problémov politické šarvátky?
Robili sme pravidelné stretnutia predstaviteľov okresných výborov politických strán, kde boli informovaní o činnosti úradu a jeho problémoch, aby mohli zaujať stanovisko. Šarvátky sa nevyskytovali, a tak nám ostával čas na riešenie problémov občanov okresu.
Čo necháte svojmu nástupcovi?
Niektoré veci sú rozbehnuté a niektoré sú na dlhšie obdobie. Jedným z nich je priemyselný park pri Bolešove, kde by mohlo nájsť miesto asi 4500 ľudí. Volkswagen si však zisťuje možný dopad storočnej vody, a preto nechal vypracovať štúdiu, čo chvíľu potrvá. Uvažuje sa o detašovanom pracovisku Trenčianskej univerzity v Dubnici, či o zlúčení strojárskeho a elektrotechnického učilišťa v Dubnici do jedného.
Hovorí sa o rušení okresných úradov, aký máte na to názor?
Rušenie okresných úradov je zoslabovanie sily štátu a komplikácia pre občana, pretože nikto nevie, kto by tieto činnosti po zrušení zabezpečoval. Jozef Šprocha