astier - ľudomil a rodoľub Štefan Závodník (1813 Horná Poruba – 1885 Pružina) roku 1886 posvätil v Pružine základný kameň Kaplnky sv. Ruženca, pri tejto príležitosti nielen katolíci, ale aj protestanti a židia sa zaviazali poskytnúť dobrovoľnú pomoc pri rôznych prácach. Mnohí peňažnými darmi prispeli na jej stavbu. Tak biskup Roškováni poslal na jej dokončenie 300 zlatých a sám Závodník ju obohatil šatstvom, monštranciou, kadidlom a dvoma vežovými zvoncami. Pri jej posviacke kázeň mal rajecký dekan a farár Ján Riha, Ján Nemčák poslal báseň zakladateľovi Ozvena. Vtedy umiestnili v kaplnke aj obraz P. Márie Ružencovej od štúrovského maliara Jozefa Božetecha Klemensa a na vkusne vyhotovenom chóre organ, ktorí darovali bratia Pažickí z Rajca. Pretože stavba pokračovala neobyčajne rýchlo, Závodníka to veľmi tešilo a v liste svojmu mladšiemu priateľovi v duchovnom povolaní písal: „Kým kostol v Mojtíne (zaslúžil sa oň sám –pozn.) bol budovaný 7 rokov, tento nový (rozumej kostolík) sa s pomocou Božou, Kráľovnej sv. Ruženca a ctiteľov mariánskych vystavil krásny za 7 mesiacov, takže každému to nepochopiteľné a zázračné prichodí...“ Adresátom týchto radostných konštatovaní predstaviteľa slovenského národnoobrodeneckého pohybu štúrovských a matičných čias bol farár v Bytčici pri Žiline Romuald Čestislav Zaymus (7. 2. 1828 Rajec – 19. 7. 1902 Žilina-Bytčica), v novšom Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000) uvedený s prívlastkom národného a ľudovýchovného pracovníka, redaktora a publicistu.
Pri storočnici odchodu tohto Závodníkovho blízkeho spolupracovníka na večnosť priblížme si teda životnú cestu z remeselníckej rodiny pochádzajúceho staršieho brata významného pedagóga a publicistu Cyrila Gabriela Zaymusa. Romuald po gymnaziálnom štúdiu vo Vacove, Kremnici a Budíne absolvoval teológiu v nitrianskom kňazskom seminári, keď po vysviacke bol v rokoch 1850–63 kaplánom v Sládečkovciach, Košeci, Lednici, Beluši, Rosine a v Ilave. Od roku založenia Matice slovenskej do konca života (takmer štyri desaťročia) pôsobil ako farár v Bytčici. Aktívne sa zúčastňoval národnoemancipačného hnutia. Ako stúpenec hodžovsko-hatalovskej pravopisnej reformy (o. i. zavedenie „y“) podporoval myšlienku vydávania časopisu Cyril a Metod v štúrovskej spisovnej slovenčine. Autor jeho biograficko-bibliografického hesla v lexikóne z roku Veľkého jubilea PhDr. Karol Petrovský nachádza Zaymusovo meno medzi zakladateľmi Matice. Bol jej konateľom v Trenčianskej stolici, angažoval sa pri organizovaní zbierok na matičný Dom, aktívne pôsobil v jej Prírodopisno-geologickom odbore. Patril medzi spoluzakladateľov znievskeho gymnázia. Od roku 1885 pracoval vo výbore Spolku sv. Vojtecha, a to v čase jeho „moderného spravovania“ A. Kubinom. V Muzeálnej slovenskej spoločnosti zastával na prelome storočí funkciu podpredsedu. V ostatných desaťročiach predminulého storočia patril k aktivistom Slovenskej národnej strany, pričom za národno-buditeľskú činnosť mali ho uhorské úrady neustále v „merku“. Podporovaním zakladania hospodárskych spolkov, vzájomných pomocníc a spolkov miernosti-striezlivosti nadväzoval na štúrovské tradície na poli ľudovej a osvetovej práce. Venoval sa agronómii, botanike, pomológii, vinárstvu a včelárstvu, sledoval moderné trendy hospodárenia. Vo farskej záhrade sa zaoberal šľachtiteľskou prácou a získané vedomosti odovzdával záujemcom v širokom okolí. Prispieval do Cyrila, Katolíckych novín, Kresťana, Ľudových novín, Národných novín, Priateľa školy a literatúry, Horňanského Slovenských novín, Slovenských pohľadov a Sokola, v rokoch 1883-86 bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom najvýznamnejšieho súdobého hospodárskeho časopisu Obzor, premiestniac jeho redakciu zo Skalice do „srdca slovenského kola“ Turčianského Sv. Martina. Výrazným svedectvom jeho vzdelanosti a publicistickej erudície, na ktorú by nemali zabudnúť ani strednopovažské obce, čo v nich ako mladý dušpastier účinkoval, sú zaujímavé Zaymusove štúdie z rokov 1893-1900 Minulosť a prítomnosť ľudu horno-trenčianského, Politické strany v Uhorsku či Upozornenie na dejepisné, náboženské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej.
