lovom dome, našli strechu nad hlavou ženy, ktoré pred manželmi doslova utiekli v tom, čo mali na sebe. Aby to bol útulok v pravom slova zmysle, potreboval by veľkú finančnú pomoc.
Matky a ich deti používajú spoločnú sprchu, ktorá nemá dlažbu, a tak stoja na studenom betóne. Kuchyňa je bez potrebného riadu, často bez potravín a ovocia. Chýbajú základné hygienické potreby, prikrývky a obliečky sú staré.
V útulku našlo dočasný domov deväť žien a pätnásť detí. Najmladšie má polroka, najstaršie pätnásť. Prvou obyvateľkou útulku bola pani Mária.
Ako dlho tu žijete?
Som tu šesť mesiacov. Od manžela, alkoholika som odišla, pretože začal biť aj deti. Bývali sme krátky čas u známych, potom v záhradkárskej chatke na Dolinkách. Som veľmi vďačná jednému pánovi podnikateľovi, ktorý mne a mojím dcérkam bezplatne poskytol tri mesiace ubytovanie.
Ako to vnímajú Vaše deti?
Dievčatá navštevujú základnú školu a výtvarný krúžok. Sú veľmi rozumné. Uvedomujú si, v akej sme situácii a sú mi veľkou oporou. (Hovorí Mária so slzami v očiach.)
Pani Alena prišla do útulku pred dvoma mesiacmi. S druhom alkoholikom a tyranom prežila peklo. Aj ona plače. „Bil ma, mala som zlomený nos aj rebrá. Veľmi som sa ho bála. Spávala som s deťmi v lese alebo v maštali. Keď však začal biť aj nášho trojročného syna a dvojročnú dcérku, utiekla som. Bez dokladov, oblečenia, osobných vecí. Doteraz z domu nič nemám. Len to, v čom som prišla.“
A čo Vaša rodina, príbuzní?
Nemám už rodičov. Vychovala ma stará mama a aj ona už zomrela.Veľakrát som rozmýšľala, že si siahnem na život. Neviem, čo bude s nami ďalej.
Pani Eva hovorí o svojom osude tichým hlasom: „Som tu dva mesiace. Nemám kde bývať a som rozvedená. Manžel ma podvádzal so sesternicou, robili mi zle. Mám štrnásťročnú dcéru, ale tá je v detskom domove. Viete, liečim sa ambulantne na psychiatrii a užívam lieky proti depresii. Veľmi chcem dcérku späť. Musím si však nájsť zamestnanie a vhodné bývanie.“
Devätnásťročná Alenka ma privítala s „bruškom“: „Od priateľa som odišla kvôli nevere a bitke. Našiel si frajerku, pil a bil ma.“
Ste mladá, nehľadali ste pomoc u rodičov?
Otec mi zomrel a matka býva v dvojizbovom byte. Žijú tam s ňou ešte moji súrodenci. Je ich tam sedem. Nemám kam ísť.
Ako ste pripravená na dieťatko?
Prišla som len s osobnými vecami. Termín pôrodu mám pätnásteho decembra. Pre dieťa a pre seba nemám oblečenie. Chcem však, aby dieťa žilo v pokojnom prostredí a nie v takom, akom som žila ja. (maf)
