Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Dilemu vyriešil na Kaukaze - horolezectvo

Keď na Slovensku v lete kulminovali horúčavy, štvo

Štvorica Slovákov sa našťastie horským lupičom vyhla, českí kolegovia také šťastie nemali

rica slovenských horolezcov, Dubničania Peter Ftorek, Miro Ďurovec a Marián Kotrlý spoločne s Brvnišťanom Michalom Labudíkom skúšala svoje šťastie na snehom pokrytých kaukazských štítoch. Na počiatku bol Gerlach

„Prvý výstup bol na náš najvyšší vrch s horských vodcom. Keďže som sa venoval turistike, Tatry sa mi páčili a ako každého ma lákal najvyšší bod Slovenska. Zdolanie vrcholu bolo podpisom horám. Ani som nevedel ako, a práve vtedy ma zlákalo lano. Pokračovaním bola túra na Zadný Gerlach, spolu s kolegami a Jožkom Zigom z horolezeckého oddielu HK Manín Pov. Bystrica. Tu sa už muselo aj trochu liezť. Potom sme ho toľko „otravovali“, až nás zaviedol do Manínskej úžiny a ukázal nám techniku lezenia na tamojších vápencoch. Prišla zima a lezci sa presťahovali do vtedajšej starej haly s umelou lezeckou stenou. Museli sme ich nasledovať aj my. Zároveň sme vstúpili do horolezeckého oddielu a začali s prípravou na umelej stene. Spolu s tréningom sa začali kuť plány na nasledujúci rok. Víťazne vyšli Alpy,“ začína spomínať na svoje začiatky Michal Labudík.

Skryť Vypnúť reklamu

Matterhorn sa zelenáčom vysmial prvý raz

V roku 1999 sme (Tibor Lovíšek, Jaro Kajzer, Bohuš Kompaník a ja) absolvovali turisticko-prehliadkovú akciu, ktorá začala pod Eigerom s pokračovaním cez Matterhorn a končila v Dolomitoch. Veľmi sme chceli vystúpiť na Eiger alebo Matterhorn, ale aj keď sme si to nechceli priznať, chýbali nám väčšie skúsenosti a šťastie na počasie. Hoci Matterhorn sa pri troche šťastia mohol podariť – oklamali nás v kancelárii horských vodcov, že sú zlé podmienky na výstup, ale nakoniec sme museli konštatovať aj slabú aklimatizáciu. Boli to trpko nazbierané skúsenosti, keďže sme sa učili na vlastných chybách. V Taliansku sme sa pohybovali hlavne na via ferratách (železnými lanami zaistených skalných trasách). Prostredníctvom nich sme sa dostali aj na najvyšší vrch Dolomitov - Marmoladu (3343 m).

Skryť Vypnúť reklamu

Skalp Mont Blancu, ale Matterhorn sa stále smeje

O rok neskôr ideme znova do Álp s cieľom pokoriť najvyšší vrch Európy Mont Blanc – 4810 m a „dorobiť“ nešťastný Matterhorn (4478 m). Tu sa začala kryštalizovať aj časť našej štvorice, ktorá išla na Kaukaz. Ako aklimatizácia mal poslúžiť výstup na Gran Paradiso (4061 m), čo je najvyššia „štvortisícovka“ rovnomenného talianskeho národného parku. Po príchode do Francúzska sme sa vybrali do Les Houches, nasadli na lanovku a od stanice pozemnej železnice pokračovali pešo s jedným prespaním na vrchol Mont Blancu. Výstup nebol náročný, ale chýbali sily so zle rozvrhnutých tekutín a potravín, no podarilo sa. Všetky úspešné pokusy slúžili ako aklimatizácia na nešťastný Matterhorn. Prvý deň sme zaspali, takže z útoku nebolo nič. Na druhý deň sme získali aj náskok, ale nečakane sa zmenilo počasie a začalo sa blýskať. Rozdelili sme sa. Tí, čo výstup riskli, uspeli, a my ostatní sme sa vrátili opäť s dlhým nosom.

Skryť Vypnúť reklamu

Od piva k štyrom tisíckam

Minulý rok si kolegovia úspešne oťukali Jungfrau (4158 m), Eiger (3970 m), či Mnícha (4099 m), ostatní sme sa pripravovali doma. Raz pri pive Miro Ďurovec povedal, že Álp má už plné zuby a „nadhodil“, čo keby sme skúsili Kaukaz, veď tam boli kamoši z Trenčína.

Začalo sa surfovať na internete, nakupovať potraviny a zrazu sme sa ocitli na autobusovej stanici v Brne. Nasledovala dlhá cesta cez Poľsko, Ukrajinu až do Ruska. Cieľ – kemp v Adylsu, v Balkarsko-Kabardinskej republike. Pokračovali sme vo svojskom štýle, pretože ako aklimatizáciu sme si hneď zvolili výstup na štvortisícovku Bžeduch (4270m). Lenže dážď rozhodol inak, takže sme vystúpili iba do výšky 3500 metrov po ľadovci Kaškataš a zastavili sa v sedle pred Bžeduchom.

Sedem túr na tri týždne

„Horolezci mienia, hory a počasie menia,“ o tom sa naša malá výprava presvedčila na vlastnej koži pri Bžeduchu a neskôr pri Ušbe a Ščurovskom.

Padajúci augustový sneh, hroziace lavíny, nepríjemná „anglická hmla“ boli dostatočnou výstrahou. „Keď sme sa ráno zobudili, boli sme zasypaní snehom, a ak sme si nechceli odrezať ústupovú cestu, radšej sme rýchlo zostúpili. Náhradou boli úspechy na Čegetkare, Gumači, Džantugane a Elbruse.

Elbrus alebo Mont Blanc

„Pred nami stál Elbrus, so svojimi 5642 metrami najväčší bod Kaukazu. Práve najvyšší vrch bol najľahší, pretože sa dal zdolať aj bez mačiek. S jeho menom sa spájajú grécke báje. Podľa nich práve tu bol prikovaný Prométeus, ktorý ukradol bohom oheň pre ľudí. Za to každý deň ku skale prilietal orol, ktorý hrdinovi vyďobával chutnú pečeň, čo zakaždým dorástla, aby mal čo žrať aj o deň neskôr.

Z kempu sme sa nechali odviezť k stanici lanovky a ňou sme sa dostali do výšky asi 3800 m, nasledovala „aklimatizačka“ do 4500 metrov, a to sme už unavení zaliezali do spacákov, aby sme nabrali síl na ranný útok. Keďže ma trápili kondičné problémy, nutkalo ma viackrát vzdať sa. Výhľad z vrcholu ma ohúril, na rozdiel od Mont Blancu, kde som zažil sklamanie. Bolo veľmi dobre vidieť Ušbu, ktorú sme nezdolali, ale rozoznať, čo je už Gruzínsko a čo ešte Rusko, sa nám nepodarilo. Vedci sa často sporia o najvyšší vrch Európy, lebo podľa niektorých je to Mont Blanc, podľa iných Elbrus, ktorý je na rozhraní medzi Európou a Áziou. Peter Ftorek tu zanechal kameň z Gerlachu, ja som bol v opačnej pozícii, pretože som si miestny kameň odniesol domov. Elbrus, ktorý je bývalou sopkou, má dva vrcholy. Po nasýtení sa pohľadu z vrcholu sme začali zostupovať, Česi z druhého vrcholu zlyžovali.

Nový variant domácim nevyhovoval

Džantugan nebol z vrcholov najťažší, podľa ruskej stupnice mal hodnotu obtiažnosti 3B. Vybrali sme si pôvodne nebezpečnejšiu cestu, kde z vrcholu často padali kamene, ale dali sme si poradiť od domácich, nakoľko boli dosť teplé noci a kamene nemalo čo držať pokope. Mariánovi sa stále uvoľňovala mačka, ale našťastie ju opravil. Vrchol sme dosiahli podľa nás vlastným variantom. Keď sme to kreslili horskej službe, povedali nám, že sa tadiaľ vraj lezie bežne, avšak v skutočnosti to tak nevyzeralo.

Pokažite euro!

Kemp Adylsu sa nachádzal za dedinou Elbrus, ktorá pozostávala z bytoviek, kde väčšina obyvateľov boli moslimovia. Nechýbala tu mešita, ale i bary či lekáreň. Tá hoci mala asi dva štvorcové metre, bola vybavená tak, ako skoro ani jedna u nás. Neodporúčali nám zlomeniny, pretože terigať sa za sadrou 200 kilometrov nie je nič zábavné. Záchranné služby sú ťažkopádne, pretože keď z Džantuganu spadli nejakí Rusi, tak vrtuľník priletel až o deň neskôr. Menou sú ruble a ceny v porovnaní s našimi prijateľné. Rubeľ sa tam približne rovnal českej korune. Miestni sú obchodný národ, kde sa s každým treba neustále jednať. Obliekajú sa moderne a ich hlavnou stravou je šašlik alebo chičiny - zemiakové placky. Skúsili sme aj boršč, ktorý je však oveľa horší ako u nás. Šašlik je buď hydinový, rybací, baraní, lebo bravčovine sa bránia, a podobne je na tom hovädzina.

Pestuje sa kult vodky a piva, sem - tam sa pije červené víno. V tábore denne moslimky predávali svetre a klobúky z kozej vlny či minerály. Domáci rekreanti – hlavne mladí ľudia, strašne chceli vidieť a vlastniť nové euro-mince alebo bankovky. O niekoľko stoviek metrov vyššie sú už iba lezecké tábory z čias socializmu, kam sa chodilo na výmenné pobyty. Ľudia teraz žijú skôr v dolinách a nahor vyháňajú iba kravy na pašu.

Pivo nepomáhalo

Vyššie v horách sú už iba pohraničné hliadky, ktoré si potrpia na priepustky, pretože sa tu človek pohybuje v blízkosti Gruzínska. Na vybavenie priepustky sme čakali niekoľko dní. Na vine bol vedúci tábora, ktorý si pri jej zháňaní dával načas. Nepohlo s ním ani všimné v podobe piva. Vďaka tomuto zdržaniu sme museli túru na Džantugan niekoľkokrát odložiť, a tým sa rúcal celý harmonogram.

Stretnutie so všetkým možným

Okrem vojakov sme v blízkosti ľadovcov vo výške 3000 metrov videli najmä nádherné pestrofarebné motýle, v diaľke sa objavovali horské ovce podobné kamzíkom a nad hlavami lietali orlosupy. Prekrásna je aj flóra s množstvom kvetov, zo stromov dominujú borovice. Stretli sme Čechov, Iránca – doktora patológie, Ukrajincov a aj Gruzíncov - alpinistov, ktorí zostúpili z Ušby len tak-tak tesne pred nečasom.

Výstroj alebo život

Internet nás varoval pred gruzínskymi lúpežníkmi. Tí vyjdú na koni až k ľadovcu, tam „zaparkujú“ koňa a pešo sa presunú vyššie až na plató pred Ušbu. Hovorí sa o viacerých prípadoch, keď olúpený horolezec ostal bez vecí, iba v ponožkách. Ak je na túre, uspokoja sa so stanom a s vecami, ak na turistu či lezca narazia v teréne, stačí pohrozenie samopalom a veci menia majiteľa, ktorý je rád, ak sa zdravý dostane do údolia. Stávali sa i iné veci. Na konci pobytu sa dvaja Česi z nášho zájazdu vracali v noci z baru, a hoci neboli vo vrchoch, stali sa obeťou lúpežníkov. Či to boli pohraničiari, ktorí si takto vylepšovali žold, alebo ozajstní zlodeji, nevedno. Bolo to nepísaným pravidlom deň pred odchodom každého turnusu.

Budúce výzvy

Kaukaz bolo niečo nové, cítili sme ako boháči medzi chudobnými, pretože v Alpách sa s peniazmi príliš vyskakovať nedá. Hory sú tu pekné, ale eróziou poškodené, je to raj lezcov, geológov a botanikov. Na druhej strane sú aj tu hŕby odpadkov ako všade na svete, pretože Rusi sú ľudia z mäsa a kostí ako každý iný národ.

Pred nami sú možno ďalšie ciele, no ťažko povedať, či to bude opäť o zopár metrov bližšie k nebesiam alebo sa dáme zlákať obtiažnosťou výstupu, resp. krásou túry. Jedno je však isté, budeme sa snažiť držať palce, aby sa darilo častejšie vycestovať aj ostatným lezcom z HK Manín Pov. Bystrica, aby sa mohli podeliť so svojimi zážitkami z ciest. Na druhej strane želáme každému šťastný návrat, aby sa už neopakovala udalosť, keď krátko po našom návrate v Manínskej úžine tragicky zahynul náš drahý priateľ Daniel Pauer, s ktorým i naším ďalším kamarátom, skúseným harcovníkom skalných tratí – Mirom Stoličným sme ešte prednedávnom vírili prach v Malej studenej doline v Tatrách.

Jozef Šprocha

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  6. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  8. Nie je to len chlapská záležitosť
  9. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  2. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  3. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  4. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  5. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  6. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  7. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  8. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 458
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 578
  3. Aká je chémia vôní 13 122
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 679
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 536
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 073
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 696
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 286
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 900
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 7 421
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

AKTUÁLNE: Zasadá krízový štáb

Mimoriadne zasadá spoločný krízový štáb okresov Považská Bystrica a Púchov.

Bitka a krv na ľade počas tréningu. S Řepíkom sme neverili vlastným očiam, spomína Mário Bližňák

Ako 17-ročný nastúpil proti Michalovi Handzušovi. V drese Vancouveru odohral šesť zápasov a strelil jeden gól. Po návrate do Európy zažil výbornú sezónu v Sparte Praha a striebro z majstrovstiev sveta. Pred rokom Mário Bližňák ukončil hokejovú kariéru.

Mário Bližňák.
NATÍVNA INFORMÁCIA

Časové predplatné lístky šetria čas i peniaze

Novinku spúšťa Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci s dopravcami SAD Trenčín a SAD Prievidza už od 13. decembra 2020.

Radnica má záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta

Dubnická samospráva už niekoľko rokov deklaruje svoj záujem vybudovať cyklotrasu do miestnej časti Prejta.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

Slovensko sa podľa premiéra z hľadiska epidemiologickej situácie nachádza v pasci

"Testy nemáme zabezpečené a som zvedavý, kto sem príde pred Vianocami a povie, že bude lockdown," pýtal sa premiér.

Už ste čítali?