do rodiny Vladimíry a poznačil jej osud na celý život. „Bola som jedináčikom. Už ako malá som si uvedomovala, že rodičia pijú. To bol začiatok konca môjho života u rodičov v Žiline,“ spomína dnes osemnásťročná študentka gymnázia. Alkohol vyvolával doma hádky, a tak z núdze vymyslené riešenie, že by bývala u starej mamy, zdalo sa východiskom z problému. Ten sa však nič nevyriešil. „Utekala som domov, aj keď to tam nebolo vždy ideálne. Potom som sa však dostala do domova do Klobušíc. Bola som čerstvou stredoškoláčkou a všetko bolo pre mňa iné, cudzie,“ dodáva budúca maturantka.
Dnes sú to tri roky, čo strávila prvé Vianoce v novom prostredí, ktorého sa zo začiatku veľmi bála. „Bolo to niečo strašné. Takýto spôsob života som predtým nepoznala, to čo ma čakalo, sa nedá ani opísať. Doma som mala väčšiu voľnosť, dlho som si hľadala kamarátky,“ hovorí Vladimíra. Časom si však zvykla a dnes je rada, že ju osud zavial do Klobušíc, ktoré by nevymenila za nič na svete. Aj keď ju občas noví kamaráti nahnevali, nikdy nechcela z detského domova utiecť. „Chcela by som študovať v Nitre sociálnu prácu, lebo by som sa rada venovala deťom, možno aj v detskom domove. Nielen preto, aby som vrátila požičané,“ hovorí s úsmevom milá dievčina.
Chce mať vlastnú rodinu, deti, ale táto skutočnosť je podľa nej ďaleko, hoci si vie predstaviť, ako sa osamostatní. Pri jednej z návštev doma spoznala Michala. Povedala mu, odkiaľ je a bála sa jeho reakcie. „Prijal to bez poznámky, je proste super. Poznám sa s jeho rodičmi, ktorí o tejto otázke vôbec nehovoria a rešpektujú náš vzťah. Vladimíru čaká maturita. Odpovede na otázky z biológie, chémie, nemčiny, povinnej slovenčiny a neskôr prijímacie skúšky napovedia, čo môže očakávať ďalej od života. Predtým sú na rade Vianoce, na ktoré sa nesmierne teší. „Chcem ísť konečne k rodičom. Hoci doma pretrváva ešte otázka alkoholu, ťažko si predstavujem Vianoce bez rodičov.“ Jedna z túžob sa budúcej maturantke splní po šiestich rokoch. (mk)
