miery to platilo aj v rodine Dušana a Dagmar, ktorí priviedli postupne na svet štvroro detí. Pod strechu sa však nasťahoval i niekto cudzí, ktorý mal na svedomí jej rozpad. Pán alkohol si začal s rodičmi užívať život plnými dúškami, na čo doplatilo kvarteto súrodencov. S ním sa nasťahovala beznádej, tresty i hlad. Neradostné zážitky detí a žalostná situácia v rodine primäli pracovníkov sociálneho oddelenia, aby Valiku, Dušana, Peťa a Dadu manželom vzali.
Nový domov našli v Detskom charitnom dome v Považskej Bystrici,, manželia v Ružomberku u Dušanovej rodiny. Čas plynul a prišli prvé Vianoce bez rodičov. Tí nejavili o štvoricu záujem. Protipólom bola rodina z Dubnice, ktorá si začala brávať deti na víkendy domov. U tety našli súrodenci porozumenie i lásku. „Páči sa mi tu,“ začne ako prvá hovoriť štrnásťročná Valika. Rada spieva, korčuľuje sa a chcela by sa stať opatrovateľkou novorodencov. O rok starší Dušan je pevne rozhodnutý stať sa kuchárom. „Viem urobiť praženicu, doma som zvládol i halušky s lečom,“ tvrdí športovo založený chlapec. Vôbec nie placho pôsobí sedemročný Petrík. “Zatiaľ mám iba jednu poznámku a šarkana namiesto štvorky,“ ospravedlňuje stav žiackej knižky malý neposedník. Najmladšia Dada pomáha pri upratovaní a sleduje telenovely. Rada kreslí a už dávno vie, čo by chcela nájsť pod stromčekom.
Za poldruha roka sa rodičia mali k svojim deťom iba raz. Týždeň s nimi však súrodencom mnoho radosti nepriniesol. Pracovníkom domova sa podaril husársky kúsok. Podarilo sa im „zobudiť“ Dušana s Dagmarou, a tí by chceli deti k sebe na Vianoce. Tie chce stráviť s časťou svojej rodiny i teta z Dubnice, a tak je otázne, kde napokon na najkrajšie sviatky v roku budú. Možno je to vlastne jedno. Hlavná je však spomienka, ktorá na Vianoce mimo domova ostane v detských dušiach navždy. (mk)
