(Dokončenie z minulého čísla)
DRASLÍK (K) – je veľmi dôležitý pri asimilácii, látkovej výmene, pre vyzretie a odolnosť rastlín, trvácnosť a vyfarbenie kvetov i celkový rast. Jeho nedostatok sa prejavuje na celej rastline, ale hlavne na kvetoch, no i deformáciou a zasýchaním okrajových listov. Zdrojom draslíka je najmä síran draselný a drevný popol, ktorý je však silne alkalický. Draselná soľ, čiže chlorid draselný, je pre svoj vysoký obsah chlóru pre kvety nevhodná.
VÁPNIK (Ca) – je drevotvorná živina, zúčastňujúca sa aj na látkovej výmene. Okrem toho má dôležitú úlohu v úprave kyslosti rastlinných štiav, ale podstatne ovplyvňuje aj kyslosť zemín. Pre bežné druhy rastlín sa práve vápenec používa na odkyslenie pôdy. Jeho zdrojom je mletý vápenec, ale nachádza sa aj v mnohých hnojivách.
HORČÍK (Mg) – okrem účasti na látkovej výmene v rastline je dôležitou súčasťou chlorofylu zeleného listového farbiva. Jeho zdrojom sú dolomity.
STOPOVÉ PRVKY – plnia zväčša funkciu katalyzátora – látky umožňujúce už v malom množstve priebeh chemických reakcií v rastline. Nachádza sa v zeminách, ale aj vo väčšine kvetinových hnojív.
VODA – je jedna z najdôležitejších živín, tvoriaca súčasne i prostredie, v ktorom vo forme roztokov prebieha látková výmena medzi koreňmi rastliny a pôdou, ďalej látkové premeny v samej rastline a plní i dopravnú funkciu minerálnych živín z koreňov do listov, naopak v listoch vyrobené organické látky roznáša po celej rastline. Jej najlepším zdrojom je dážď a sneh.
HUMUS – je organická hmota, ktorá vzniká rozkladom rastlinných tiel, a preto je zdrojom mnohých živín a biologicky aktívnych látok pre rastlinu vo veľmi prístupnej forme. Tvorí aj veľmi vhodné prostredie pre korene rastlín. Zdrojom humusu je rašelina a rôzne komposty. Má schopnosť viazať na seba rozpustné živiny, pridávané prihnojovaním.
Pranostika: Ondrejovský sneh, sto dní vydrží.
Ing. František Salaj
