nej listine vystavenej v Budíne 13. marca 1471 uhorským kráľom Matejom Korvínom, kde dáva za obnos 3600 pražských grošov hrad Lednica a okolité dediny Felixovi Hnyedemu zo Sebyrzova. Medzi dedinami je uvedený aj Quazzow – Kvašov. Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve pod signatúrou DL – 17185. Pôvodne bola v obci pálenica a mlyn, veľké stavby chýbali. Viac písomností a informácií sa z tejto doby nedochovalo. Stará kronika sa stratila a súčasný kronikár Pavol Floriš píše novú zatiaľ iba dva roky.
Podobne ako hrad, aj Kvašov menil majiteľov. Po Podmanickovcoch to boli Imrich Telekessy - popravený v roku 1601, František Dobó de Ruska, ktorý dostal panstvo do daru od Rudolfa II. Po nich prešla obec do rúk Zeleméryho, neskôr Michala Lórantffyho. Vydajom jeho dcéry Zuzany za Juraja Rákoczyho I. prechádza majetok panstva pod tento slávny rod. Jedným z posledných majiteľov časti katastra obce bola rodina Schreiberovcov. Tým predal panstvo Filip Skrbenský, ktorý musel vydržiavať matku a vyplatiť sestry. Cena majetku bola vtedy štyristotridsaťtisíc zlatých. Po druhej svetovej vojne „stratila“ obec majiteľov. Na svoj erb Kvašov stále čaká. Mali by sa v ňom „objaviť“ lemeš a čerieslo.
