gišt“ Mikuláš Kuliffay. Ďalšia zmienka po osemdesiatročnej pauze je o rodákovi z Prečína, katolíkovi Jurajovi Krabáčovi z roku 1776. Bol mužom vzorne striezlivým a pri vychovávaní tiež usilovným.
Ako spomína kronikár František Lipták, riaditeľ Národnej školy v Prečíne v rokoch 1920 – 1955, nemali to učitelia v tých časoch vôbec jednoduché. Podľa jeho zápisov ich do roku 1980 bolo päťdesiattri.
„Na vlastnú žiadosť som bol preložený na novozriadenú štátnu ľudovú školu, a tak som bol prinútený doterajšieho miesta organistu – učiteľa vzdať sa, čo som aj učinil. Dlhý čas po mne nemohli zohnať cirkevníci organistu, lebo nemali pre neho byt. A tak žiaci Rímsko – katolíckej školy behali po ulici, čo ovšem cirkevníkom liezlo na nervy. Konečne až dňa 1. decembra 1930 nastúpila výpomocná učiteľská sila – mladé neskúsené dievčatko v osobe Oldřišky Zbořilovej. Bola tu však len do 30. 6. 1931. O dva mesiace prijal miesto dočasne bývalý výpomocný učiteľ zemianskozávadskej školy, čo potom neraz oľutoval. Bol tiež neskúsený a v škole si mu deti robili čo chceli a v kostole tiež. Detváky nenapredovali v škole vo vedomostiach a mravoch. Verejná mienka sa opočala kryštalizovať na tom, že veru radšej dajú občania všetky dietky do novej školy. Tak sa stalo, že stará škola nemala ani žiakov, ani učiteľov a zanikla.
Pomaly už ani dve triedy nestačili pojať stále a sústavne rastúci počet žiakov, ktorý sa medzi časom nebezpečne začal približovať počtu 150 a ukazovalo sa mať trojtriednu školu. 22. júla 1929 započala výstavba novej školskej budovy, predbežne len dvojtriednej. 16. októbra 1929 stavba bola už pod strechou a stavebné práce vzhľadom na blížiacu sa zimu boli prerušené na čas. Medzitým sa ukázali nepredvídateľné ťažkosti. Konečne po mnohých nesnázach a trampotách sa mi podarilo tieto prekážky prekonať a 26. augusta 1932 bez všetkých okázalostí prevzal som dohotovenú budovu trojtriednej štátnej školy a za páru dní započali sme vyučovanie až traja učitelia.“