zem, toho je náboženstvo“ platí plne práve pre Prečín. Ten bol pôvodne katolíckou obcou, filiálkou fary v Domaniži približne do roku 1719 či až 1740. Dokazujú to okrem iného matriky narodených, sobášených a zomrelých. Domanižská fara má najstaršie matriky v doline, ba v celom blízkom okolí, staršie matriky má v celom regióne iba Podskalie. Domanižské matriky narodených a zomrelých sú vedené od roku 1670 a do roku 1740 sú v nich záznamy aj o obyvateľoch Prečína. Prečínske matriky narodených a zomrelých sú vedené od roku 1719, čo by sme mohli počítať za najskorší možný dátum osamostatnenia prečínskeho farského obvodu. V priebehu šírenia reformácie však obec pravdepodobne niekedy v druhej polovici 16. storočia prešla na evanjelickú vieru. V tom čase už stojaci prečínsky kostolík (budeme ešte o ňom hovoriť) prešiel do rúk evanjelikov. Nie je bez zaujímavosti, že z hľadiska príslušnosti Prečín v tom čase prislúchal do obvodu evanjelického farského úradu v Súľove. Až v roku 1661 vošlo do platnosti ono „cuicus regio, eius religio“, lebo vtedy majiteľ bystrického hradného panstva, gróf Adam Balaša, vyhnal z Prečína evanjelického kňaza a prečínsky kostolík prinavrátil katolíkom. O tom, že obec bola evanjelickou, však nachádzame zmienku ešte roku 1786 v známom Lexikóne Uhorska Mateja Korabinského. Ten o Prečíne píše, že má filiálny katolícky kostol, ktorý predtým prináležal evanjelikom. Aj história výstavby prečínskeho kostolíka je zaujímavá. Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Bola to pôvodne gotická stavba pravdepodobne z konca 14. storočia (kedy asi zatiaľ ako najstarší údaj o obci uvádza roku 1385 „terra Prichen“ – „zem Prichen“ s renesančnou úpravou z konca 16. storočia. Rok 1637, ktorý sa uvádza v Schematizme slovenských katolíckych diecéz ako rok výstavby kostola, bol už iba rokom poslednej renesančnej úpravy. V 18. storočí bol viackrát barokovo upravovaný (r. 1737, 1752, 1774, 1784 a 1789). K podstatnejšej úprave došlo ešte na začiatku 19. storočia, keď bola stavba rozšírená o prístavbu klasicistickej predsiene. O starobylosti kostolíka svedčí aj to, že bol pôvodne obohnaný vyšším kamenným múrom, ktorý mohol mať obranný charakter. O neskoršom osamostatnení farského úradu svedčí aj budova fary, postavená v období baroka roku 1749. V obci je ešte jedna zaujímavá sakrálna stavba z obdobia baroka - kaplnka sv. Anny z roku 1758. (Rok 1909 uvádzaný v Schematizme... ako rok výstavby bol rokom obnovy kaplnky).
