čo sa akokoľvek podieľali či už počas tehotenstva alebo pôrodu až do odchodu mojej nevesty z nemocnice,“ píše nám šťastná babka a opisuje však, aké stresy predchádzali tejto radostnej udalosti.
„Neveste gynekológ oznámil, že čaká dvojčatá. Navrhol jej cerkláž, aby sa predišlo potratu a pobytu na nemocničnom lôžku, hoci sa cítila dobre. Ani my sme nechceli urobiť chybu, zháňali sme odborné časopisy, knihy. Prebrali sme to s gynekológom, a keďže cerklážou sa potrat nevylučuje, rozhodli sme sa „pre matku prírodu“.
Prekvapilo ma, že lekár o rozhodnutí mojej nevesty informoval čakáreň. Vždy som si myslela, že o zdravotnom stave vie pacient, lekár, zdravotná sestra. Ak sa čakajúce pacientky nad týmto konaním lekára zamysleli, môžu predpokladať, že nabudúce sa môže „verejne“ hovoriť o jednej z nich. Po prijatí do nemocnice, opäť sa dostali informácie o neveste cudziemu človeku. Tak neskorší návrh lekárky, aby nevesta bola hospitalizovaná, odmietala, lebo neverila už takmer nikomu...
Vráťme sa radšej k začiatku. (iv)
