kamennej, prvá správa je z roku 1525, keď Papradno patrilo pod Bytčianske panstvo a v roku 1546 tu zásluhou valašskej kolonizácie stálo deväť domov. Obec bola sídlom valašského vojvodu, ktorým bol v období 1592 – 1607 Juraj Strelec a pod jeho správu patrilo Brvnište, Setechov, Pšurnovice, Petrovice, Rovne. Postupne vznikali kopaničiarske osady. Prvým známym richtárom bol v roku 1595 Ján Šimko. Kostol bol postavený v roku 1700 a v roku 1734 vzniká rímskokatolícky úrad, prvým farárom bol Martin Ujhely. Po požiari kostola v roku 1766 dali Esterházyovci v roku 1792 postaviť nový neskorobarokový kostol, ktorý je zasvätený sv. Ondrejovi. Okrem neho majú v ňom sochy i sv. Štefan, Imrich a Panna Mária Lurdská. Je v ňom šesť zvonov – sv. Ondrej z roku 1711, ďalší sv. Ondrej (1921), sv. Cyril a Metod (1921), Ján XXIII (1964), Pax (1966) a Peter a Pavol (1971). Vežové hodiny fungujú od roku 1931. Prvá pečať pochádza z roku 1757, v roku 1791 sa začína prvé školské vyučovanie. V roku 1866 vzniká obvodný notársky úrad, 1884 poštový úrad a o dvanásť rokov i požiarny zbor. Šport, konkrétne futbal, sa začína hrať od roku 1926 a o štyri roky majú futbalisti ihrisko a v roku 1936 pribudol i telefón. Po vojne v roku 1949 vzniká MNV a odčleňuje sa Brvnište. O rok sa obec elektrifikuje a o ďalších päť rokov sa začína so výstavbou školy a miestneho rozhlasu. V roku 1974 sa zakladá JRD a o tri roky pribúda vodovod.
