prostriedkov. Kto sa stane novým majiteľom majestátneho symbolu mesta?Považská Bystrica - Kultúrne pamiatky predstavujú vzácny fond umeleckého a kultúrneho dedičstva národa. Aj napriek nepriaznivej situácii osudu sa na území Slovenska zachovalo dodnes veľké množstvo kultúrnych pamiatok pochádzajúcich z rozličných období. Sú neopakovateľnými artefaktmi umeleckohistorického vývoja na našom území a v širších súvislostiach i v stredoeurópskom priestore. Väčšina z nich je zapísaná v záujme ich zvýšenej ochrany v Ústrednom štátnom zozname pamiatkového fondu. Aj keď sa počet pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch značne zredukoval, a to najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí a v dôsledku majetkových reštitúcií, podiel štátu a vlastníkov kultúrnych pamiatok je pri ich obnove a zachovaní nevyhnutný. Podobne ako v iných európskych krajinách a na základe ich skúseností, bol na Slovensku v apríli tohto roku prijatý nový zákon o ochrane pamiatkového fondu. Ochranu pamiatok na Slovensku zabezpečuje Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom Pamiatkového úradu v Bratislave a Krajských pamiatkových úradov, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy v rámci jednotlivých krajov. Krajský pamiatkový úrad vyšiel v ústrety potrebám občanov a organizácií a zriadil v Považskej Bystrici kanceláriu v budove okresného úradu, pod ktorú patria okresy Pov. Bystrica, Ilava a Púchov. „Pracovníci tejto kancelárie zabezpečujú metodiku obnovy a ochrany pamiatok. Zákon ukladá vlastníkom pamiatok zabezpečovať základnú ochranu kultúrnych pamiatok, najmä ich systematickú údržbu a starostlivosť a chrániť ich ako kultúrne dedičstvo celého nášho národa. Ak vlastník uvažuje o zmene využitia alebo o akomkoľvek zásahu do pôvodnej pamiatky, je lepšie ak sa poradí s pracovníkmi pamiatkového úradu,“ povedala Ing. arch. Magdaléna Karaková. Stáva sa, že mnohé neodborné zásahy do pamiatky spôsobujú nenapraviteľné škody. „Starostlivosť o zachovanie a dobrý technický stav pamiatok zo strany štátu je doteraz dotačne nevyrovnaný a neuspokojivý. Veľká zodpovednosť za ich stav ostáva často len na pleciach vlastníkov,“ skonštatovala Mgr. Mária Ružôňová. Ako príklad môže poslúžiť Považskobystrický hrad. Ten je vo vlastníctve Klubu slovenských turistov, ktorým chýbajú na jeho údržbu a nápravu škôd spôsobených časom peniaze. Čas a klimatické podmienky sa podpísal aj pod bezpečnosť, ktorá je alarmujúca. Hrad patrí medzi dominanty Považskej Bystrice, a preto by bolo vhodné, ak by sa oň staral subjekt, ktorý by bol schopný zabezpečiť jeho rekonštrukciu. Predkupné právo mal štát, ktorý sa vyjadrí v priebehu októbra. Potom by boli na ťahu ostatní záujemcovia, medzi ktorých by sa mohlo zaradiť mesto. Aj od neho bude možno záležať, či hrad kúpi cudzí subjekt, alebo zostane naďalej jeho symbolom. „Treba si uvedomiť, že v oblasti sakrálnych pamiatok má najvýznamnejší podiel na ich ochrane i obnove cirkev. Reštaurovanie umelecky vzácnych historických obrazov, sôch, celých oltárov alebo nehnuteľných sakrálnych objektov i menších kultových stavieb je nákladnou záležitosťou. Preto sme radi, že naši občania prejavujú kladný vzťah k ich zachovaniu, a to najmä vlastnými finančnými príspevkami. Na tomto mieste sa zo strany Pamiatkového úradu vlastníkom pamiatok i týmto občanom treba veľmi poďakovať,“ povedal PhDr. Pavol Jurčík. (mk)
