ý
Na Petróciovskom majetku už v roku 1708 vybudovali pri hrade Košeca zvernicu (oboru), ktorá svojím južným okrajom zasahovala do severného výbežku chotára Hornej Poruby. Dozvedáme sa o tom z práce maďarského autora Takátsa: Náčrt tureckého sveta (z roku 1917). Vo zvernici chovali diviačiu a danieliu zver a slúžila nielen na šľachtické poľovačky, ale bola i zásobárňou diviny pre hradnú stráž a panstvo.
Už Matej Korabinský písal o Hornej Porube: „Leží medzi ohromnými vrchmi 3/4 míle od Ilavy juhovýchodne. Tunajšia voda, ktorá zo skál schádza, má zlatých pstruhov (Goldforellen).“ Mal na mysli pstruhov dúhových. To je dôkaz čistoty prameňov, ktorých je v chotári niekoľko.
Prírodné hodnoty si vie vážiť i naša spoločnosť. Dôkazom toho je vyhlásenie Vápča, dominanty chotára, v roku 1993 za Národnú prírodnú rezerváciu. Morfologický veľmi výrazný kužeľ Vápča je budovaný z vápencov a dolomitov. Je dominantou nielen chotára, ale i širšieho okolia. Pozoruhodné sú najmä jeho vrcholové skalné útesy. Je na nich celý rad vápencovomilných druhov flóry. Sú to najmä poniklec slovenský, soldanelka karpatská, lykovec voňavý a ďalšie. Zamokrené lúky na úpätí Vápča bývajú zas plné žltohlavu európskeho, mečíkov a vstavačov. Hodnotu rezervácie dopĺňajú aj dve jaskyne, z ktorých jedna leží v blízkosti turisticky vyznačeného chodníka vedúceho na vrchol. (TeK)
