znikla v roku 1925. Dôvody, ktoré viedli k jej založeniu, boli rovnaké ako v iných obciach. Drevené chalupy boli doslova pastvou pre oheň. Z farskej kroniky vyplýva, že v rokoch 1914 až 1920 bolo v obci veľmi veľa požiarov. Vyhorel napríklad horný koniec u Hvizdákov, podobne u Hrnčiarovcov. Najväčšia katastrofa postihla Hornoporubčanov vtedy, keď obrovský oheň zachvátil celý dolný koniec Poruby, ba aj niektoré domy u Jancov. Jeho výsledkom boli nielen veľké materiálne škody. O život pri požiari prišlo v uzamknutom dome i dieťa.
Pohľad do histórie napovedá, že dobrovoľní hasiči sa nacvičovaním na požiarne útoky veľmi dobre pripravili aj na súťaže. Za najúspešnejšie možno považovať päťdesiate a šesťdesiate roky minulého storočia, kedy zaznamenali veľa víťazstiev na okresných a krajských súťažiach, v roku 1960 sa muži prebojovali až na celoštátne majstrovstvá.
Koncom deväťdesiatych rokoch prišlo k menšiemu útlmu. Vytratil sa záujem ľudí o prácu v tejto organizácii, čo sa pochopiteľne odrazilo i na výkonnosti. Ale ako to už býva, plodné roky striedajú neplodné a naopak, hasiči sa opäť vzchopili. V súčasnosti je ich predsedom Marián Chovan. „K oživeniu možno prispelo i založenie ženského družstva,“ s humorom hodnotí novooživenú činnosť zboru. Treba dodať, že vďaka ženskému kolektívu v požiarnej zbrojnici pribudol ďalší pohár. Získali ho hneď na prvej súťaži v Pružine za tretie miesto.
Treba však pochváliť aj mužov. No ich snaha o lepšie umiestnenie zatiaľ vychádza nazmar. Príčinu poznajú. Nie je v ľuďoch, ale v technike. Obecný úrad im už zakúpil nové hadice, ale zišla by sa i nová motorová striekačka, pretože súčasná nie je prispôsobená na súťaže. Raritou je hasičské auto Tatra 805, ktoré už má pekných pár rôčkov. Veď jeho ŠPZ je PX 00-01. No vek sa na ňom príliš neodráža. Je to najmä zásluhou „majsterka“ Jozefa Pučeka st., ktorý ju zatiaľ vždy dokázal spojazdniť.