Hoci na majstrovstvách Slovenska zaoral najlepšie, prekročený čas ho stál medailuKošeca – Z doterajších šiestich krajských súťaží v orbe vynechal Bc. Jozef Ibolya zo ZSŠP Pruské iba jedinú. V Beckove, Beluši a nedávno v Rybanoch vyhral, čím si vybojoval právo účasti na majstrovstvách Slovenska.
„V kraji konkurenciu takmer nemám, ale na „Slovensku“ je to už ťažšie, pretože súperi v mojej kategórii – orbe do klina, disponujú lepšou technikou - „kvernelandami“, kým ja oriem s „lemkenmi“. Spomínaných úspechov mohlo byť viac, lenže v ostatných rokoch sme dali prednosť klasickej orbe,“ zamýšľa sa majster oráč.
Vráťme sa trochu do minulosti. V roku 1998 sa Jozef definitívne rozhoduje. Dáva zbohom klasickým pluhom a presedláva na otočné, s ktorými demonštroval orbu do klina na krajskej súťaži v neďalekom Bolešove. „Myslím si, že v priebehu ôsmich - desiatich rokov sa bude čoraz viac orať otočnými pluhmi, hoci ani klasické nevyjdú z módy najmä na veľkých plochách. Je škodou, že poľnohospodári nepreferujú orbu otočnými pluhmi, ktorá má výhody, pretože sa nemusí využívať záhonová orba a lepšie sa vyrovnávajú priehlbiny, čo sa odrazí pri predsejbovej príprave, kde je pole rovnejšie. Výhodou je, že jeden rok sa orie na jednu stranu, druhý rok na druhú. Otočné pluhy sú však náročnejšie na hydrauliku a ťažné zariadenia, ale pri suchších pôdach je orba kvalitnejšia. Pre poľnohospodárov, ale aj pre učilištia sú kvalitné pluhy ťažko dostupné, pretože ich cena je približne 450 000 korún, kým jednostranné stoja asi polovicu. Okrem pluhov však treba mať i dobrý traktor. Staršie typy príliš nevyhovujú, no naše moderné či zahraničné sú pre nás takmer cenovo nedostupné. Zišla by sa forma aspoň dvojmesačného prenájmu, počas ktorého by sa dalo trénovať.“
Pri jednom z dávnejších stretnutí na majstrovstvách Slovenska bolo Jozefovým snom v spolupráci s kolegami skonštruovanie vlastných otočných pluhov. „Ich stavba je náročná, pretože materiál je drahý a neistotu vzbudzuje, pre aký materiál sa rozhodnúť. Myšlienka samotná nestačí, pretože problémom je najmä materiál. Keďže tento svoj sen už dlhšie nosím v hlave, nevzdám sa ho, avšak treba zohnať peniaze.“
V Ražňanoch na majstrovstvách Slovenska Jozef Ibolya nechýbal, hoci... „Nešlo o lacnú záležitosť, ale bolo škodou, aby sme nereprezentovali školu, najmä, keď som vybojoval miestenku. Na východe republiky čakala silná konkurencia, kde rozhodovali natrénované hektáre, no nezanedbateľným faktorom bola kvalitná technika. Podmienky sme mali kvalitné, mne osobne sa oralo dobre, bol som spokojný s kvalitou, pretože tak dobre som už dávno „nezaoral“. Lenže akosi som pritom pozabudol sledovať čas a napokon som o desať minút prekročil časový limit. Každá minút naviac ma stála päť bodov, takže ak by som ho dodržal, získal by som namiesto 14. priečky bronz. Škodou je, že kým u nás na vrcholných súťažiach orie do klina maximálne päť ľudí, v zahraničí je to štyrikrát viac.“
Keďže J. Ibolya pracuje v Združenej strednej škole poľnohospodárskej v Pruskom ako majster odborného výcviku, vychoval už viacerých medailistov - oráčov. Jeho rukami prešli Pavol Vrábel, bratia Pavol i Martin Ondrejátovci, Daniel Kubena a Pavol Živčic. Dnes je vo funkcii akéhosi súťažiaceho trénera. „Výber chlapcov je ťažký, pretože musím už od prvého ročníka vybrať takých, ktorí majú lepší vzťah k technike a venovať sa im od samého začiatku. Prvý, kto orie po mne do klina, je Pavol Živčic, ktorý ak nepoľaví, bude dobrým nástupcom. Tento rok mám pri výbere ťažšiu pozíciu, pretože nemám prvákov, ale iba vyššie ročníky. Keď už by mohol niektorý z nich byť úspešný, akurát skončí školu, takže by nás už nemohol reprezentovať. Netreba zabúdať, že súťažná orba nie je iba sadnúť za volant a sledovať brázdu. Dôležitá je aj teória, bez ktorej nemá dobrý oráč šancu na úspech.“
Sympatický Jozef Ibolya s orbou nekončí, veď nesplnených snov má stále dosť.
Jozef Šprocha
