dili, že vraj až polovica ľudí na svete nikdy netelefonovala a ani nikdy nebola volaná telefónom. Až žasnem, pretože som sa s tou polovicou, ba ani štvrtinou či osminou, nestretla. Skôr naopak. Myslím, že svet žije v područí mobilománie. Zdá sa mi, že ľuďom narástla ďalšia končatina a používajú ju najčastejšie. Iste, je to pohodlné a ušetrí to čas, ale na druhej strane sme otrokom mobilu a zotročujeme aj naše okolie. Učitelia majú problémy, pretože počas hodín vyzváňajú ich žiakom mobily a narúšajú vyučovací proces. Mobil vyzváňa cestujúcim v autobuse a je až smiešne, aké „závažné“ problémy volajúci riešia a pri tom ich musí počúvať celé okolie. Mobil vyzváňal aj v igelitke starkej, ledva sa k nemu dostala, pretože ho mala naspodu tašky, pod nákupom (mrkvy a reďkovky našťastie nevydávali nijaký zvuk). Bachovu fúgu (ako zvonenie) som minule počula v reštaurácii od vedľajšieho stola asi desaťkrát za hodinu a ani príjemná obsluha a romantické sviečky na našom stole nevykompenzovali môj hnev a nervozitu kvôli hlučnému susedovi od vedľajšieho stola. Volajúca pani, ktorá mala platiť v hypermarkete zablokovala celú pokladňu, všetci sme čakali, kým si vybaví dôležitý hovor a potom nájde platobnú kartu. A... prepáčte, musím končiť, pretože mi zvoní telefón... Zuzana Muthová