m obloha v posledných dňoch zoceľovosivela a budovy zapadli do šera a rannej hmly. Doktori tvrdia, že pribudlo infekcií dýchacích ciest a ťažšie sa dýcha najmä chronicky chorým pacientom, takéto počasie znášajú ťažšie meteosenzitívnejší a starší ľudia. Neplašme sa však len preto, že sa nám nezdá každý deň ružový. Všetko je v najlepšom poriadku, a je to pochopiteľné. Aj doteraz sme sa predsa necítili stopercentne, ale v tom ošiali, keď sa na nás valili informácie o predvolebných prieskumoch, keď sa na nás škerili billboardy a z nich tváre, ktorým: 1. veríme, 2. neveríme (nehodiace sa škrtnite), a keď sme sa z médií každú hodinu dozvedali o tom, kto si čo myslí o budúcnosti a ako komu klesajú, či stúpajú preferencie, sme si to jednoducho menej uvedomovali. Teraz nastala každodenná realita, na billboardy sa vrátia zaručene kvalitné pracie prášky, fantasticky výhodné stavebné sporenia a tváre, ktoré nepoznáme, ale napriek tomu sa nehanbia byť zababrané od jogurtu, čokoládky, či inej maškrty. Usmievať sa na nás bude len rodina a sľubovať budeme len doma a je len na našich príbuzných, či nám po toľkých rokoch budú: 1. veriť, 2. neveriť. Uff, už nech je aspoň nejaké referendum, alebo konečne ďalšie majstrovstvá sveta v hokeji, lebo sa nudím a akosi sa mi ťažko dýcha... Zuzana Muthová
