rmi rokmi po prvýkrát objavili stánky, ktoré prezentovali um, kultúru a šikovnosť slovenských rúk pri výrobe rôznych okrasných predmetov alebo pre prozaické upotrebenie v kuchyni. Rozširovanie tovarov v takýchto stánkoch naznačuje, že tradícia len tak ľahko nezanikne. Nešťastným sprievodným znakom jarmokov sa stala ponuka burzového tovaru. Skadiaľ, akými bočnými cestičkami sa takýto dováža cez hranice? „Mladý pánko, kúpte si ponožky za desať korún!“ Samotný pohľad na ne bol odpudzujúci, nieto ako dôvod ku kúpe. Podobne je to aj u ďalších textilných výrobkov, spodnej bielizni, ktorá sa predávala bez akýchkoľvek hygienických a prachuvzdorných obalov. Prečo? Ešte šťastie, že všetky negatíva naprávajú pohľady na skutočnú krásu. Marián Burík
