odštartovala druhá etapa výstavby kanalizácie. Tá sa začala vlani vybudovaním hlavnej kanalizačnej „ryhy“ na uliciach Vajanského a Terézie Vansovej. Tohtoročným impulzom na začatie prác bola trojmiliónová dotácia z Fondu životného prostredia, pričom pôvodný úmysel použiť tieto prostriedky na konečnú úpravu „prvoetapových“ komunikácií sa zmenil na položenie kanalizačného potrubia v okrsku s pracovným názvom „B-A“. Takto by mali byť odkanalizované ulice Slovanská, Železničná a Školská. Celkový rozsah plánovanej kanalizácie je 457 metrov vo vetve B-A a 81 metrov vo vetve B-B, zriadených bude 30 prípojok a príležitosť na odkanalizovanie tak dostane dvojnásobný počet domácností. Stať by sa tak malo koncom októbra.
Generálny riaditeľ a. s. VOD-EKO Trenčín Ing. Milan Michalák na margo pokračovania stavby poznamenal: „Radi by sme ešte v tomto roku ukončili druhú etapu kanalizácie preberacím konaním. To znamená, že v zmysle projektovej dokumentácie a zmluvných vzťahov s mestom plánujeme položiť nielen kanalizačné potrubie a pripraviť prípojky pre domácnosti, ale predovšetkým zriadiť čerpaciu stanicu v areáli základnej školy, keďže v prípade tejto etapy ide o tlakovú časť kanalizácie.“
Druhá etapa výstavby pohltí zhruba 4,3 milióna korún, pričom Ing. Michalák verí, že aj pre budúci rok sa podarí mestu zabezpečiť finančné zdroje tak, aby sa kontinuita výstavby kanalizácie neprerušila. Pomoc v mene a. s. Matador prisľúbil aj Ing. Štefan Rosina, keď avizoval finančné zabezpečenie projektov konečnej úpravy komunikácií v už odkanalizovanom území.
Napriek tomu, že v Horných Kočkovciach sú už odkanalizované celé dve ulice, nie všetky domácnosti sú na ňu pripojené. „Kým bola kanalizácia v projektovej fáze, ľudia ju žiadali,“ vysvetľuje poslanec za miestnu časť Horné Kočkovce Miroslav Crkoň. „Potom zistili, že za jej využívanie treba aj platiť, úmerne podľa spotreby vody a zrazu sa u niektorých objavil odmietavý postoj. Rád by som teda vyzval všetkých tých obyvateľov ulíc Vajanského a Terézie Vansovej, ktorí si ešte neprihlásili svoje rodinné domy na zapojenie do kanalizácie, aby tým čím skôr urobili a vyhli sa tým represívnym opatreniam, ktoré im na podnet mesta môže uložiť príslušný odbor životného prostredia.“ Podľa Miroslava Crkoňa 98 percent žúmp nevyhovuje technickým, ani ekologickým požiadavkám. Ide o presakujúce trativody, ktoré znečisťujú zeminu, spodné vody a v konečnom dôsledku aj blízky tok Váhu. (puch)