(Dokončenie z 1. strany)
Môže ísť o trestnú činnosť, pretože som presvedčený, že aj naši mŕtvi predkovia majú právo, aby prostredie, kde ich uložili, bolo esteticky a eticky spravované. Preto sa aj pôda na cintoríne vysväcuje. Božím sluhom nevadí, že na posvätenej pôde sa nachádzajú verejné záchody. Tento ojedinelý prípad sa mi zdá hrozný.
Keď ani za komunizmu k takémuto konaniu správcov fary nedošlo, prečo si terajší správcovia dovoľujú zneužívať pojem demokracie na takéto bezduché konanie, nielen v rozpore so všeobecnými etickými a estetickými, ale aj s cirkevnými hodnotami a predpismi,“ povedal rozhorčený Ján Siažik. Podľa jeho slov je používanie WC na starom cintoríne za kostolom dehonestáciou pochovaných. Aký názor má druhá strana? „Ľubomír Zedník, vtedajší správca farnosti, prerokoval s cirkevnou radou postavenie jednoduchého WC pre občanov, ktorí sa pri rôznych príležitostiach zhromažďujú pri kostole. Preto požiadal 21. januára 1994 obecný úrad o vydanie súhlasu na drobnú stavbu. K žiadosti priniesol list vlastníctva o pozemku, náčrt drobnej stavby,“ hovorí starosta D. Marikovej Marian Lokšík. Suché WC s vybudovaným zaizolovaným septikom malo dve časti, pre mužov a ženy. Stavebná komisia vykonala obhliadku terénu a dala odporučenie na kladné vybavenie žiadosti. A tak 1. februára 1994 vydal obecný úrad súhlas na stavbu. „Bol som pri výkope, nenašli sme žiadne pozostatky. Naposledy sa pochovávalo na starom cintoríne v roku 1933, ale ešte predtým bol cintorín v roku 1900 zrušený. Taktiež nie je pravda, že stavba bola realizovaná „na čierno“. Určite má svoje opodstatnenie. WC je udržiavané a čisté. V tomto roku sa začal o stavbu zaujímať pracovník, ktorý bol dočasne zamestnaný OÚ na verejno-prospešné práce. Ten mal v pracovnej náplni kontrolu znečisťovania okolia potoka, divoké skládky odpadov v Marikovskej doline. Na základe sťažnosti na nepovolenú stavbu sme požiadali okresných hygienikov zo ŠZÚ na obhliadku stavby. Po nej 19. augusta konštatovali, že nikomu stavba neprekáža, cintorín sa nevyužíva, až na dva hroby, dostatočne vzdialené. WC sú dostatočne ďaleko aj od obydlí či kostola a ich vyjadrenie z hygienickej stránky bolo kladné,“ dopĺňa informácie starosta. Sťažnosť možno zaskočila i terajšieho správcu Dušana Mončeka. „Doteraz nikomu neprekážali, naopak. Neviem prečo by sme mali WC zrušiť. Ja som ich nestaval, preto ich ani nemienim zbúrať. Bolo by to proti zdravému rozumu!“ Čo na to hovoria obyvatelia Dolnej Marikovej? „Ja bývam snáď k spomenutej stavbe najbližšie. Vôbec mi neprekáža, nie je z nej cítiť žiaden zápach,“ hovorí Anna Danižová. Podobný názor má i Ján Melicherík. „Neviem o tom, či WC niekomu prekážajú, skôr o tom, že obci prekáža ten, kto to udal.“ Stanoviská ďalších opýtaných sú totožné. WC nie sú podľa nich preťažované. „Je na škodu, že mu zamestnávateľ dal do pracovnej náplne iba to, čo robil v Marikovskej doline. Keď je taký skúsený odborník, mohli mu dať na starosť aj vyriešenie záchodov na autobusovom nástupišti v Považskej Bystrici, kde prichádzajú cestujúci nielen z celého Slovenska, ale i spoza hraníc diaľkovými linkami. WC je zatvorené, okolo špina... Ak by bol na ňom poriadok taký ako u nás, bolo by to v poriadku,“ končí našu debatu o záchodoch na dolnomarikovskom starom cintoríne M. Lokšík. Milan Kováčik