dy, sa občania presvedčili na vlastnú škodu už viackrát. Sú to desiatky miliárd korún, o ktoré prišli v niekoľkých vlnách krachu nebankových inštitúcií. Jedna z posledných vĺn krachu (Horizont, BMG, AGW...) ochudobnila občanov približne o 20 miliárd Sk. Nebudeme rozoberať, prečo došlo ku krachu týchto inštitúcii. To, že skrachujú, bolo isté, otázkou bol len čas, kedy sa to stane. Venujme sa radšej otázke, ako predísť strate svojich našetrených peňazí.
Odpoveď nie je až taká zložitá. Predovšetkým musíme vedieť, že naše vklady sú chránené iba v bankách, ktoré takúto činnosť vykonávajú s povolením NBS. Vklady neboli a nie sú chránené v nebankových inštitúciách, nie sú chránené v rôznych podielových fondoch, nie sú chránené ani pôžičky, ktoré poskytneme iným podnikateľským subjektom. Je to naše riziko podnikania. Ak skrachuje nebanková inštitúcia, ak skrachuje podnikateľský subjekt, ktorému sme požičali svoje peniaze - aj keď za výhodný úrok, krachom bol postihnutý aj náš vklad, či naša pôžička. V takomto prípade sme prišli spravidla o celý náš vklad. Ten, kto dával a dáva svoje peniaze do takýchto subjektov, musí si byť tejto skutočnosti vedomý a za žiadnych okolností nemôže takto investovať svoje celoživotné úspory. Maximálne by mal riskovať 10 percent zo svojich finančných zdrojov, t. j. obnos, ktorý môže takouto formou stratiť.
Ako sme už uviedli, vklady občanov sú chránené iba v bankách, ktoré vykonávajú svoju činnosť s povolením NBS. Aká je výška chráneného vkladu? Od 1. 7. 2002 bola ochrana zákonom upravená na 40-násobok priemernej mzdy, čo k danému termínu predstavuje čiastku 504 200 Sk. Pri krachu banky, v ktorej máme svoj vklad, pri jeho vyplatení nedostaneme späť celý vklad, ale iba 90 perc. z jeho hodnoty. To znamená, že ak by sme mali v banke vložené 504 200 Sk, pri krachu banky nám bude vrátené iba 453 780 Sk. V prípade, že náš vklad presahuje chránenú čiastku, napr. ak by sme mali v banke 600 000 Sk, aj v tomto prípade nám bude vrátených iba 453 780 Sk. Z tohto dôvodu vyplýva pre občana, aby rozložil svoje finančné prostriedky do viacerých bank.
Rovnakým spôsobom sú chránené aj devízové vklady občanov. Tu si však treba uvedomiť, že devízy majú svoju nákupnú a predajnú hodnotu. To znamená, že keď v ten istý deň kupujeme devízy, zaplatíme za rovnaké množstvo devíz viac korún ako by sme dostali pri ich predaji. Tento rozdiel predstavuje 2 až 3 perc. A práve pri krachu banky nám budú devízy vrátené v Sk, v kurze devíza nákup, teda v nižšej hodnote a celková čiastka bude rovnako krátená o 10 perc. (com)
