nie folklór, väčšina obyvateľov si v mysli určite vybaví Dubnický folklórny festival. Táto téma rezonovala v širokom okolí najmä v posledných augustových dňoch. Niet divu, veď v závere mesiaca Dubnica nad Váhom žila tri dni folklórom. Pozvanie na v poradí už deviaty ročník prijali súbory z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. V ich podaní mohli návštevníci mestského parku, záhradnej reštaurácie či na ďalších vyhradených miestach od 30. augusta do 1. septembra obdivovať tance z Liptova, Gemera, Zamaguria, Ukrajiny či susedných Čiech...
Druhý deň festivalu bol venovaný pamiatke vynikajúceho slovenského choreografa Mikuláša Senku, ktorý dlhé roky pôsobil v Dubnici a najmä jeho zásluhou si súbor Vršatec získal veľmi dobré meno na Slovensku i za hranicami. S menom Mikuláša Senku je spojená súťaž, o ktorú je medzi folkloristami vždy veľký záujem. Tento rok sa do nej prihlásilo pätnásť súborov. Z nich organizátori vybrali šesť. Tie sa, okrem Váhu z Liptovského Mikuláša, postupne predstavili zaplnenej sále MsDK v popoludňajších hodinách. Tance a spevy v podaní Jánošíka zo Zvolena, Magury z Kežmarku, Trnafčana (bývalý Dudváh) z Trnavy, Gymnika z Bratislavy či Družby zo susedného Trenčína nenechali ľahostajným vari ani jedného diváka. Veselé tóny rozihrali žilky v každom z nich. Neľahkú úlohu mala aj porota. Nebolo jednoduché určiť víťaza, pretože všetci súťažiaci boli vynikajúci. Tento rok si napokon cenu odniesol folklórny súbor Gymnik z Bratislavy. Spomienkou na známu osobnosť v dejinách folklóru M. Senku bol aj večerný program Čas žitia, čas bytia. Záverečnú bodku za slávnosťami dal záverečný galakoncert, počas ktorého sa predstavil i domáci Vršatec.
Deviaty Dubnický folklórny festival je už minulosťou. Tou však isto nezostane zachovávanie ľudových tradícií pre ďalšie generácie a nemalou mierou k tomu prispieva práve poriadanie takýchto podujatí. Takže dovidenia o rok, na jubilejnom desiatom ročníku.
Viera Žaludková