desaťročí. Zaradil sa do nej spoločne s bratom Jánom, s ktorým stratili pred niekoľkými rokmi spoločnú reč a prestali spolu vystupovať. Neskôr spieval na pódiu s príbuzenstvom, potom sám. Tento rok sa predstavil niekoľkým generáciám na Slovensku dvakrát. Nielen o hudbe sme sa porozprávali s Františkom Nedvědom.
Môžete porovnať sám seba pri začiatkoch kariéry a dnes?
Mám taký pocit, že sa takmer vôbec nič nezmenilo. Aspoň podľa môjho mienenia. Už vtedy som si povedal, budem toto hrať a spievať a hotovo. Dnes je všetko rovnaké, akurát pribudol nejaký ten rôčik.
Každý má svoje neresti.
Absolútne by som s nimi nehýbal. Fajčenie mi chutí. Aj jedlo, ktoré jem, aj keď viem, že oboje je nezdravé. Na prechádzky nechodím, akurát si zahrám tenis, čo mi pokryje moje pohybové požiadavky. To je asi všetko, na ostatné nemám čas, alebo sa mi nechce.
Ako zasiahli povodne v Čechách vás?
Bol som akurát v Grécku na dovolenke a vrátil som sa do tej spúšte. Sodoma – Gomora, je to hrozné. Ani o tom nechcem radšej hovoriť.
Recept na inšpiráciu?
V živote, žití, milovaní, ani nie tak fyzickom, ako prírody, života, ženy, Sázavy... Kdekoľvek, aj na Slovensku.
Vaše koncertovanie.
Viem, na čo narážate. Raz sám, inokedy s kapelou, s Příbuznými... Ide o normálny vývoj, je to ako s novým autom. Každé obdobie má svoje klady, zápory, rovnako ako každý koncert. Je to tak a ja sa tomu ani nebránim.
Ideálna žena a‘ la Nedvěd?
Nemám rád hlúpe ženy, ostatné je potom jedno.
Čo všetko nemáte rád?
Hlúposť, závisť, prehnaný fanatizmus. Naopak, mám rád, keď to medzi ľuďmi „klape“. Ak sa začne rýpať v maličkostiach, už to nemá cenu, prichádzajú hádky...
Chata bývala vždy vaším útočiskom.
V lete nebol ten pravý čas, pretože okolo bývalo mnoho ľudí, kriku. Až keď to všetko odíde začiatkom jesene, nájdem svoj pokoj. Dokážem byť na nej zavretý dlho. Tu sa dá tvoriť, vymýšľať, snívať...
Vydáte CD i pod vianočný stromček?
Viem, že je to zvykom väčšiny hudobníkov, ale nie. Na štvrtý nosič si počkajú priaznivci až do februára.
Nedvěd a politika.
Nezaujímam sa príliš o ňu. Ako hovorím, snažím sa, aby to nedopadlo „špatne“. Niektorí ľudia rozmýšľajú inak, a tak to dopadá predsa len zle. Tento rok som vyjadril svoj postoj aj v predvolebnej kampani a nehanbím sa za to. Urobil som to rád. Bohužiaľ, k ničomu to neviedlo. Treba, aby vyjadril každý slobodne svoj postoj ako chce, ale nesmie to urobiť až fanaticky či pre peniaze. (mk)
