sa v ľudovej piesni a s posmeškom komentujeme ňou neistú chôdzu milovníkov tvrdých nápojov.
Aj keď naše hlavné cesty majú v šírke európsky štandard, predsa len častokrát nie sú dostatočne široké na všetky manévre, ktoré na nich vodiči robia. Máme na mysli najmä predbiehanie, ktoré sa v štatistike nehôd drží na jednom z prvých miest. Predbiehanie je manéver, ktorý patrí asi k najzložitejším a na techniku jazdy azda k najnáročnejším. Skúste otvoriť diskusiu na túto tému medzi dlhoročnými vodičmi. Počujete o toľkých rôznych a najmä nebezpečných situáciách (ktoré oni skoro vždy s neuveriteľnou bravúrou zvládli... ako ten rybár s metrovým kaprom), že niektorý vodič – začiatočník môže zapochybovať, či si má vôbec ešte za volant sadnúť. Pritom nejde ani tak o situáciu, v ktorej by išlo o činnosť náročnú na zložitú súhru pohybov vodiča. Ťažiskom celého problému je moment správneho rozhodnutia. Iné je totiž predbiehanie v meste, iné na diaľnici, v teréne, so slabším či silnejším automobilom, pri jazde z alebo do kopca, na poloprázdnej vozovke, v hustej premávke, na snehu či v daždi. Inak sa rozhodujeme v noci ako za bieleho dňa, inak pri jazde proti slnku... Jednoducho, tých faktorov je nesmierne veľa a ešte väčšie je množstvo ich vzájomných kombinácií. Tu kdesi môžeme hľadať podstatu tvrdenia, že dobrým sa vodič stáva až po šiestich, siedmich rokoch pravidelného jazdenia, alebo po odjazdení 100 tisíceho kilometra. A ešte aj potom sa môže pod vplyvom iných okolností (stres, únava) zle rozhodnúť. Ak by sme mali vymenovať len tie nevyhnutné faktory, ktoré sa každým metrom jazdy menia, potom pri predbiehaní sa musí zohľadniť:
1. – situácia pred vozidlom, ktoré chcete predbehnúť,
2. – váš výhľad ešte ďalej dopredu,
3. – schopnosť vášho vozidla akcelerovať z rýchlosti, v ktorej idete,
4. – rýchlosť vozidla pred vami a možné správanie jeho vodiča,
5. – dĺžku a stav úseku, ktorý potrebujete na zvládnutie celého manévru bez toho, aby ste ohrozili ostatných účastníkov premávky,
6. – vzdialenosť a možná rýchlosť vozidla, ktoré pôjde počas predbiehania oproti vám,
7. – celkovú šírku vozovky, jej sklon a kvalitu povrchu v momente predbiehania,
8. – dopravné značky, ktoré môžu signalizovať iné nebezpečie (napr. koniec hlavnej cesty, neprehľadnú zákrutu, blížiacu sa križovatku...).
Na všetky tieto hodnoty má vodič sekundu, dve. Ak niektorý z údajov odhadol nesprávne, môže vzniknúť zložitá až nebezpečná situácia s tragickým koncom. Ak v rôznych situáciách platí: - dvakrát meraj a raz strihaj, tak pri predbiehaní to do poslednej bodky platí aspoň desaťkrát. V začiatkoch vodičského umenia sa veľmi ťažko uvažuje, že na ceste prvej triedy, pri cestovnej rýchlosti na hranici 90 km/h potrebujeme na bezpečné predbiehanie aspoň – štyristo metrov dlhý a prehľadný úsek. Že rýchlosť nášho vozidla musí byť pri začatí manévru aspoň o 20 km/h vyššia, ako má vozidlo, ktoré chceme predbehnúť (lebo inak sa dĺžka úseku, ktorý potrebujeme na bezpečné zvládnutie predbiehania o značný kus predĺži). Pritom ešte hrozí, že sa pred vami objaví z bočnej cesty iné oprotiidúce vozidlo. Že v tom istom okamžiku ako vy sa rozhodol predbiehať aj vodič pred vami, alebo že v momente začiatku vášho predbiehania nečakane pribrzdí... Je toho jednoducho veľa.
(Pokračovanie v ďalšom čísle)
(ŽM Breviár motoristu)